Ako nakupovať ovocné stromy

1. novembra 2019
Ovocné stromčeky

Túžbou každého záhradkára je dopestovať si kvalitné, zdravé a krásne vyfarbené ovocie. Často sa však stáva, že napriek snahe sa to vždy nepodarí. Z úrod niektorých druhov sa tešíme, iné nám spôsobujú sklamanie, aj keď ich pestujeme v rovnakých podmienkach a venujeme im potrebnú starostlivosť. Prečo je to tak a ako si správne vybrať ovocný druh do vlastnej záhradky, vám prezradíme v našom nasledujúcom článku.

Chutné ovocie zo stromu

Všetky ovocniny majú určité nároky na pestovanie, ktoré by sme mali dodržať a jednotlivé druhy treba vyberať podľa podmienok, aké im vo svojej záhrade môžeme poskytnúť. V prvom rade je to poloha záhrady, lebo ovplyvňuje mikroklimatické pomery. Vhodným výberom stanovišťa môžeme ovplyvniť rýchlejší nástup rodivosti, vyššie úrody kvalitnejšieho ovocia s lepšou skladovateľnosťou, či menší výskyt chorôb a škodcov. Podľa polohy záhrady je dôležitý aj výber jednotlivých ovocných druhov a odrôd. No skôr, ako k nemu pristúpime, mali by sme poznať priemerné ročné teploty, dĺžku vegetačného obdobia, výskyt neskorých jarných a skorých jesenných mrazov, ako aj minimálnych teplôt v pestovateľskej oblasti. Potom nám už nič nebráni, aby sme si vybrali správne.

Výber miesta
Naše územie rozdeľujeme na štyri pestovateľské polohy alebo zóny vhodnosti – nížinné, stredné, podhorské a horské. Významné pre pestovanie ovocia sú však iba prvé dve. V podhorskej polohe, nachádzajúcej sa v stredných a vyšších oblastiach, možno pestovať v záhradkách niektoré druhy ovocia, no riziko pre nevhodné meteorologické podmienky, najmä teploty, je vysoké. Ovocie sa tu pestuje väčšinou na malých plochách a chránených miestach, kde často rozhoduje vhodná mikroklíma. Horská poloha je na pestovanie ovocia takmer nevhodná, ale aj tu výnimky potvrdzujú pravidlo. Nížinná poloha má nadmorskú výšku do 250 m, vhodná je na pestovanie teplomilnejších ovocných druhov – marhúľ a broskýň. Stredná poloha, vhodná na pestovanie všetkých ovocných druhov okrem marhúľ a broskýň, sa nachádza v nadmorskej výške 250 – 350 m. Podhorské a horské polohy sú v nadmorskej výške 350 – 600 m a viac. Na južných a juhozápadných svahoch sa pestujú druhy náročnejšie na vlahu a menej náročné na teplo.

Drobné ovocie

Ríbezle
Červené a biele ríbezle sú vhodné aj na pestovanie vo vyšších polohách, v nadmorskej výške 300 – 700 m. Čiernym ríbezliam vyhovujú skôr polohy do nadmorskej výšky 350 m, výnimočne do 400 m, lebo sú citlivejšie na jarné, ale aj zimné mrazy. Všetky prosperujú v stredne ťažkých, dostatočne vlhkých pôdach, bohatých na humus.

Egreše
Nadmorská výška 250 – 350 m, vo vyšších polohách sú citlivejšie na hubové choroby. Egrešom vyhovujú stredne ťažké, hlinité pôdy s dostatkom humusu. Menej im vyhovuje kyslá pôdna reakcia.

Maliny
S úspechom sa maliny dajú pestovať do nadmorskej výšky 600 m aj vyššie, vyžadujú slnečné stanovište, pôdy stredne ťažké priepustné, s mierne kyslou reakciou.

Černice
Majú podobné nároky ako maliny, napríklad ‘Wilsonova skorá’. Beztŕňové černice, ako odroda ‘Thornfree’, sú citlivé najmä na zimné mrazy, preto sa pestujú do nadmorskej výšky 350 m. Černice vyžadujú ľahkú, priepustnú pôdu s neutrálnou až mierne alkalickou reakciou.

Jahody
S úspechom ich možno pestovať do nadmorskej výšky 500 m aj vyššie na vzdušných až výhrevných, nie príliš vlhkých hlinito-piesočnatých pôdach, bohatých na humus a živiny. Vo vyšších polohách sú väčšie pestovateľské nároky na dopestovanie zdravých plodov.

Menej rozšírené ovocné druhy

Väčšina menej rozšírených ovocných druhov je na prostredie veľmi adaptabilná. Popri lieske veľkoplodej sú veľmi vhodné na pestovanie aj vo vyšších oblastiach arónia čiernoplodá, jarabina sladkoplodá moravská, ruža jabĺčková, zemolez jedlý, rakytník rešetliakovitý, drieň, čučoriedka veľkoplodá, brusnica, baza čierna.

Správna a jednoduchá výsadba
Najvhodnejšie obdobie na výsadbu jabloní, hrušiek, čerešní, višní, slivkovín a drobného ovocia je jeseň, v čase od 15. októbra do konca novembra. Stromčeky začnú v priebehu zimy vytvárať na koreňoch kalus a na jar, aj vďaka dostatočnej vlahe, rastú rýchlejšie a lepšie prekonávajú neskorší jarný nedostatok vlahy. Vysádzať môžeme aj v jarnom období, hlavne vo vyšších a chladnejších oblastiach, kde hrozí nebezpečenstvo skorého príchodu jesenných dažďov a silnejších mrazov. Stromčeky však musíme zavlažovať. Spon výsadby závisí od viacerých okolností, ako sú napríklad stanovište, veľkosť záhrady, voľba druhu, odrody, podpníka, tvaru a spôsobu pestovania. Pri jabloniach a hruškách na slabo rastúcich podpníkoch môžu byť rady vzdialené 3,5 – 4,5 m. Vzdialenosť v rade záleží na kombinácii odrody s podpníkom a na zvolenom pestovateľskom tvare. Môže byť 1,2 až 3,5 m, v niektorých prípadoch aj viac. Najnižšia hranica platí pre podpníky M 9, M 26, J–TE–F a pre tvar štíhle vreteno, pri hruškách napríklad pre odrodu ‘Williamsova’ na dulovom podpníku.

Pred vysádzaním
Veľkú pozornosť treba venovať príprave jám. O ich veľkosti rozhoduje predovšetkým príprava pozemku pred výsadbou. Stromčeky na slabšie rastúcich podpníkoch vyžadujú dôslednejšiu prípravu pôdy, podľa možnosti celej plochy určenej na výsadbu. V tomto prípade ich môžeme sadiť do plytších jám s rozmermi 50 – 60 x 50 – 60 cm a s hĺbkou 40 cm. Pravdaže, rozhodujúca je aj tu hĺbka ornice a jej humóznosť. V záhradkách, kde kopeme jamy individuálne na každý stromček, odporúčame pripraviť ich niekoľko týždňov pred výsadbou. Mali by mať rozmery 80 – 100 x 80 – 100 cm a hĺbku 60 cm. Ak nevysádzame stromčeky k postavenej drôtenke, zatlčieme do stredu jám koly. Dôležité je to zvlášť pri podpníkoch M 9, M 26, J-TE-E, J-TE-F, MM 106, ale aj M 4. Koly majú po vysadení stromčeka dosahovať asi 10 – 15 cm od najspodnejšieho konárika. Iba pri niektorých tvaroch, ako napríklad pri štíhlom vretene, ich výšku neobmedzujeme – zasahovať môžu až do korunky. V záhradkách, kde sa vyskytuje hryzec vodný, sa odporúča vysádzať stromčeky do jám, ktorých dná a steny sú vyložené hustým drôteným pletivom alebo plastovou sieťovinou.

Ako sa vysádza strom
Ornicu pri výkope odkladáme na jednu stranu, spodinu na opačnú stranu jamy. Po vykopaní prerýľujeme aj dno. Pred vlastným vysádzaním stromčekov upravíme koreňový systém – skrátime korienky približne o tretinu. Nožom alebo ostrými nožnicami odstránime poškodené korene a hladkým rezom upravíme konce tak, aby vznikli čo najmenšie rany. Do polovice až dvoch tretín jamy dáme časť ornice obohatenej kompostom a vložíme stromček tak, aby tesne priliehal ku kolu. Dbáme pritom na rovnomerné rozloženie koreňov. Potom prihrnieme na korene zlepšenú ornicu a súčasne potrasieme stromčekom, aby pôda vyplnila všetky priestory medzi koreňmi. Stromček má byť vysadený tak hlboko, ako rástol v ovocnej škôlke. Miesto očkovania musí ostať nad úrovňou pôdy, aby sa z kultúrnej odrody nevytvorili takzvané pravé korene. Pri tvare štíhle vreteno na podpníku M 9 musí byť po vysadení miesto štepenia 10 – 15 cm nad zemou. Pôdu potom utlačíme a výdatne zalejeme. Voda splaví zeminu a vyplní všetky miesta okolo koreňov. Po vsiaknutí vody a uľahnutí dosypeme chýbajúcu zeminu a okolo stromčeka urobíme malý kopček asi do výšky 20 – 30 cm. Dôležité je to pri jesennej výsadbe, aby nedošlo k poškodeniu koreňov silnými mrazmi. Nakoniec stromčeky vysadené ku kolom priväzujeme.

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?
Súvisiace príspevky