Čo má obsahovať základná záhradná technika?

1. novembra 2019
Kultivátor do zeme

Na obrábanie  pôdy, ale aj na iné činnosti v záhrade potrebujeme mechanizačné prostriedky, ktoré nám uľahčia prácu. Výhodné je mať napríklad kultivátor, malotraktor s prídavnými zariadeniami, hodí sa aj drvič odpadu či mulčovač.

Záhrada a technika idú ruka v ruke

Mulčovanie
Mulčovanie je málo zaužívané sekanie neudržiavaných plôch prerastených starými, suchými nekosenými rastlinami. Mulčovač usekne a rozdrví porast na menšie kusy. Ak mulčujeme vysokú trávu a necháme ju na mieste, dodáme trávniku živiny potrebné na rast. Niektoré z mulčovačiek sú vybavené náhonom kolies. Ľahšie otáčanie zabezpečuje voľnobeh. Riadidlo by malo byť ergonomicky nastaviteľné.

Orba
Na oranie pôdy potrebujeme ťažší stroj s veľkými kolesami s uzávierkou diferenciálu. Výhodný je mechanizmus s nastaviteľným riadidlom. Rýchlosť stroja prispôsobujeme chôdzi oráča. Pri niektorých modeloch strojov na orbu možno natočiť riadidlá tak, aby sa oráč mohol pohybovať mimo oranej pôdy. Na obrábanie pôdy v záhrade však potrebujeme aj základné ručné náradie (motyku, rýľ, vidly, rôzne vedrá, fúrik a podobne).

Kultivátor
Kultivátor je určený najmä pre záhradkárov, vinohradníkov, chalupárov. Jeho používaním eliminujeme ťažkú fyzickú prácu pri okopávaní. Slúži na plošné obrábanie pôdy, prípadne na obrábanie medziriadkové, tzv. plečkovanie. Vďaka širokej škále príslušenstva ho môžeme premeniť na ten stroj, ktorý práve potrebujeme. Pri výbere kultivátora nás zaujíma, či je vhodný na obrábanie pôdy v záhradkách, vo viniciach alebo v ovocných sadoch. Stroj využijeme na jar na spracovanie pôdy pred sadením rastlín, počas vegetačného obdobia, ale aj po zbere úrody na úpravu pozemku pred zimou.

Kultivátor sa skladá z motora, prevodovky, kypriacich nožov a radličky. Motor môže mať elektrický alebo benzínový – dvojtaktný alebo štvortaktný v rôznych výkonových triedach. Štvortaktné motory sú určené na tzv. hobby alebo profi triedu. Kultivátory, ktoré majú dvojtaktné a štvortaktné motory s tlakovým mazaním, sú vhodné na obrábanie plôch na rovine aj na svahu so sklonom nad 7 stupňov. Štvortaktné so vstrekovacím mazaním sa používajú na rovine a na svahu do 7 stupňov. Elektrické a malé benzínové kultivátory sú prevažne jednoúčelové stroje. Ich obsluha je jednoduchá, keďže sa ľahko ovládajú. Využijeme ich najmä v malej kvetinovej, okrasnej alebo úžitkovej záhradke. Majú malý výkon motora a malý pracovný záber, preto ich nemôžeme používať na obrábanie ťažkých a kamenistých pôd.

Špeciálny benzínový kultivátor – okopávačka – je určená len na medziriadkové plečkovanie v zeleninovej, kvetinovej alebo poľnohospodárskej výsadbe, a to na väčšie plochy. Pôdu spracúva do hĺbky 4 cm, preto slúži iba na narušenie povrchovej škrupiny. Pomocou spojky kultivátora sa výkon motora prenáša na kypriace nože a v konečnom dôsledku do pôdy. Spojka je buď s priamym prevodom a vidličkou, respektíve s remeňovým prevodom, alebo je kužeľová, prípadne odstredivá. Prevodovka môže byť v rôznych konštrukčných variantoch: reťazová (obal skrine je plechový), závitová (tzv. šneková) s hliníkovým alebo liatinovým obalom, prípadne závitová s rýchlosťami, ktorá má liatinový obal.

Kultivátor s hliníkovým obalom
Do pieskových a ľahkých pôd bez kameňov s rozlohou 3 až 6 árov sa používa kultivátor s hliníkovým obalom skrine a reťazovým a remeňovým prevodom. Je vhodný na jemné rozrobenie pôdy pred sejbou, na rozpracovanie záhradného odpadu, hnojiva či rašeliny, ako aj na narušenie koreňov buriny. Používajú ho najmä malopestovatelia a väčšinou sa vyrába ako jednoúčelový stroj, ktorý sa nedá použiť na inú prácu. Motor má výkon 3,5 až 5,5 HP, šírka záberu kultivátora je od 35 do 80 cm. Pre tento stroj sa rozhodneme vtedy, ak potrebujeme obrábať malú kvetinovú alebo zeleninovú záhradu.

Kultivátor s liatinovým obalom
Na obrábanie stredne ťažkej a ťažkej pôdy bez kameňov s rozlohou 3 až 20 árov potrebujeme kultivátor s liatinovým obalom skrine, závitovým (šnekovým) prevodom a remeňovým zosilneným prevodom so spiatočkou. Tieto kultivátory používame na plošné kyprenie, ale aj na medziriadkové okopávanie. Tento viacúčelový stroj môžeme s pridaním príslušného adaptéra použiť aj na iné práce – napríklad na sadenie zemiakov, obránenie, oranie, vyorávanie zemiakov, kosenie, vozenie atď. Šírka záberu kultivátora je od 60 do 100 cm. Jeho konštrukcia je prispôsobená náročnejším podmienkam, preto je určený skôr pre veľkopestovateľov – na zeleninovú či kvetinovú výsadbu, do menších sadov a viníc alebo pre náročnejších malopestovateľov. Pri použití kypriaceho noža v tvare L je kultivátor s liatinovým obalom skrine vhodný na ľahké alebo stredne ťažké zeminy. S kopinatými kypriacimi nožmi môže rozrábať aj ťažkú a kamenistú pôdu. Jedinečnou výhodou tohto kultivátora je chod dopredu aj dozadu, čo využijeme najmä v sade alebo vinohrade. Motor môže mať benzínový alebo dieselový v triede profi s výkonom 4,7 až 6,5 HP.

Kypriace nože
Môžeme použiť dva základné typy kypriacich nožov.

  • L-kypriace nože sú ohnuté do uhla 90 stupňov a majú tvar písmena L; používame ich na ľahké, stredne ťažké a ťažké pôdy
  • kopinaté nože v tvare špirály (ohnutie 90 stupňov, pričom nôž je ohnutý dozadu) sú vhodné do ťažkých a kamenistých pôd

Radlička
Slúži na nastavenie hĺbky kypriacich nožov. Kultivátor môže pracovať v hĺbke od 4 do 18 cm. Ak chceme ísť hlbšie, radličku nastavíme čo najnižšie, a naopak, ak chceme povrch pôdy iba rozryť, nastavíme radličku čo najvyššie. Veľmi dôležitým prvkom kultivátora sú bočné ochranné a vodiace kryty, ktoré vedú stroj v zemi a zároveň chránia plody, stromy či rastliny.

Malotraktory
Sú to najvýkonnejšie stroje na obrábanie pôdy. Môžu byť jednonápravové alebo dvojnápravové s výkonom od 5 do 50 HP a s možnosťou použitia radličkových kypričov či aktívne ťahaných kultivátorov. Malotraktor je konštrukčne pevný, a preto je vhodný do akýchkoľvek podmienok. Kyprič slúži na obrobenie veľkých plôch pomocou radličiek a urovnávacieho valca, ktoré sú umiestnené na ráme do tvaru obdĺžnika. Aktívny kultivátor pripojíme na malotraktor prostredníctvom kardanového hriadeľa. Dopredu je hnaný silou malotraktora, pričom obrába pôdu, čo je obrovská výhoda oproti kultivátorom bez pohonu kolies – v ich prípade na pohon slúžia len samotné nože kultivátora. S uvedeným typom kultivátora sa obrábajú plochy nad 50 árov. Uvedené stroje treba kupovať v predajni špecializovanej na záhradnú techniku. Pri výbere sa pozeráme aj do budúcnosti, aké druhy prác by sme chceli časom vykonávať. Z vhodného kultivátora možno zostaviť malotraktor vhodný na všetky potrebné práce.

Spracovanie záhradného odpadu
V každej záhrade narastie počas vegetačného obdobia veľké množstvo organickej hmoty, ktorú priamo nezužitkujeme. Táto organická hmota by sa mala vrátiť v optimálne upravenom stave do pôdy. Kompostovisko si môžeme urobiť aj sami. Malo by byť 2- až 3-dielne, základňa by nemala byť užšia ako 1,5 m a širšia ako 2 m, výška 1 až 1,5 m, dĺžka môže byť neobmedzená. Pri malých rozmeroch kompost rýchlo presychá, pri veľkých rozmeroch by v strede kompostoviska hmota nehumifikovala, ale konzervovala by sa. Kompost zakladáme tak, že jednotlivé komponenty vrstvíme v tomto poradí: 25 až 30 cm organickej hmoty, 5 cm vrstvy zeminy, očkovacia látka (zvyšky starého kompostu, maštaľný hnoj, fekálie a podobne), na to opäť zemina a organická hmota. Ak pridávame do kompostu vápenaté látky alebo minerálne hnojivá, nasypávame ich medzi dve vrstvy zeminy. Kompostéry si môžeme aj kúpiť. Napríklad v rýchlokompostéroch sa organická hmota, často aj relatívne ťažko rozložiteľná, premení na použiteľný kompost za 4 až 6 mesiacov. Deje sa to vďaka technológii biokompostov – pomocou urýchľovačov (baktériové a proteínové preparáty), ďalej formou termokompostov, kde sa využíva slnečná tepelná energia, teplá voda a iné energetické zdroje.

V záhrade potrebujeme mať vodu k dispozícii na rôzne účely. Využívame ju na zavlažovanie vegetácie, vrátane smädného trávnika, ale aj na udržiavanie čistoty plôch a zariadení. Vonku je vhodné mať prístup aj k pitnej vode, aby sme od práce v záhrade nemuseli odbiehať so zašpinenými rukami do vnútra domu. Vzhľadom na to, že naše územie sa nachádza v strede Európy v oblasti, ktorá je z hľadiska počasia pod striedavým atlantickým alebo kontinentálnym podnebným vplyvom, počas vegetačného obdobia si nikdy nemôžeme byť istí množstvom a pravidelnosťou zrážok. Pre udržanie kondície záhrady je preto umelé zavlažovanie výsadieb a kultúr nevyhnutnou podmienkou. Zavlažovanie je náročnou a opakujúcou sa prácou počas hlavného vegetačného obdobia. Je to komplexná činnosť, pri ktorej, aby bola finančne únosná, ale aj efektívna pri využití vody a energie (vrátane ľudskej), treba brať do úvahy množstvo faktorov. Dôležitý je pri tom aj zdroj závlahovej vody a spôsob jej využitia v závislosti od nárokov polievaných kultúr.

Využívanie vody v záhrade
V záhrade potrebujeme nielen množstvo vody na pestovanie kultúr a údržbu stavieb, ale aj zariadenia na jej odber a rozvádzanie po pozemku a rôzne koncové zariadenia na špecifické činnosti. Potrebujeme vývod pitnej vody, prípojku na hadicu na umývanie povrchov a príležitostné polievanie (aj sprchovanie) vegetácie na rôznych miestach záhrady. Komfort zalievania zvýši zabudovaný stabilný polievací vodovod, ktorý bude zavlažovať najmä trávnikovú plochu a kvetinové záhony v obytnej časti záhrady. V úžitkovej časti je vhodné, v závislosti od jej tvaru, veľkosti, prípadne terasovania, urobiť odberové miesta na napojenie postrekovačov alebo kvapkovej závlahy. Čistenie a umývanie v záhrade je príležitostná činnosť, ku ktorej stačí nenáročné vybavenie – tlaková hadica s dýzou – a pomerne malá je aj potreba vody, ale napriek tomu vo výbave záhrady nám toto zariadenie nesmie chýbať, keď potrebujeme vystriekať spevnený povrch terasy od prachu či lístia, očistiť prístupový chodník od blata, umyť exteriérový nábytok na začiatku sezóny či pre ochladenie v lete poliať betónový alebo kamenný povrch odpočívadla.

Potreba závlahy
Vychádza zo skupín pestovaných rastlín. V záhrade pestované kultúry majú rôzne nároky na vodu, ktoré nesúvisia len s ich využitím, ale aj s vývojovou fázou rastu. Mladé rastliny potrebujú viac vody, než dospelé jedince, korene ktorých sú už dostatočne hlboko. Aj tvorba plodov vyžaduje zvýšený prísun vody, čo je dôležité nielen pre zeleninu, ale aj pre ovocné stromy (potreba závlahových dávok v júni). Neustále odoberanie biomasy pri strihaní trávnika tiež spôsobuje zvýšenú potrebu vody (aj živín) na udržanie jeho kvality. Ideálny jednorazový objem zálievky pri zavlažovaní vegetácie záhrady je v priemere okolo 20 l na m2, čo je množstvo, ktoré prevlhčí pôdu do hĺbky asi 20 cm. Najvhodnejším spôsobom pre nové výsadby nižších drevín je plošná závlaha pomocou kruhových alebo kyvadlových postrekovačov (spolu s postrekom pre trávnik). Náročné na vlahu sú v lete a neskoro na jeseň (najmä v suchých oblastiach) ihličnany a vždyzelené dreviny. Tiež mladé stromy potrebujú počas leta niekoľkokrát výdatne zaliať dávkou najmenej 50 litrov na jeden mladý strom.

zdroj: gettyimages.com


Spôsoby zavlažovania

Najprirodzenejším, a preto pre rastliny najvhodnejším spôsobom zavlažovania sú dažďové zrážky, avšak vodu v čase sucha musíme dodávať rastlinám aj umelo – postrekovaním alebo polievaním.

Zavlažovanie postrekovaním
Rastlinám dodávame vodu drobnými a väčšími kvapkami zhora. Kvapky sa dostávajú najprv na celú rastlinu a následne na pôdu a koreňovú sústavu. Tento spôsob mimoriadne prospieva listom a stonkám rastlín, no môže poškodiť kvety a mladé plody. Postrekovanie je vhodné pre trávnik a na umytie rastlín od prachu. Postrekovať sa dá z hadice pomocou rôznych nadstavcov, ako sú – jednoduchá dýza, ručný pištoľový postrekovač, sprchovacia hlavica, zalievacia tyč alebo klasicky z konvy cez kropiacu (dierkovanú) hubicu. Postrek na listy drevín však môže spôsobiť pri chúlostivejších drevinách alebo ružiach rozvoj niektorých, najmä hubovitých, chorôb, preto sa pre vybrané druhy a porasty odporúča zálievka podmokom (priamo na pôdu a ku koreňom).

Zavlažovanie polievaním
Voda sa dostáva súvislým prúdom priamo na pôdu a ku koreňovej sústave spravidla vo väčšej dávke a nerozstrekuje sa na rastliny. Polievať možno z konvy bez hubice alebo z položenej hadice, ktorú ale treba premiestňovať. Polievať môžeme aj podmokom, keď vodu nalejeme do pozdĺžneho spádovaného jarčeka, vyhĺbeného v pôde a vedeného medzi riadkami kultúry (napr. jahôd).

Zavlažovanie podmokom
Podmok sa využíva aj pri kvapkovej závlahe, keď sa voda dostáva na pôdu v malých množstvách a postupne z natiahnutej perforovanej, resp. špeciálne upravenej hadice. Moderným úsporným spôsobom je mikrozavlažovanie kvapkovou závlahou riadené počítačom (závlahový systém je vybavený aj možnosťou naprogramovania alebo sa využíva spôsob automatického chodu: od zistenia miery vlhkosti pôdy pomocou snímačov, cez vyhodnotenie faktorov, po spustenie systému na doplnenie vlahy) a lokalizovanie priamo k jednotlivým rastlinám.

Výber spôsobu zavlažovania
Závisí od prírodných podmienok lokality, v ktorej sa nachádza záhrada, výberu a rozmiestnenia stavieb a pestovaných kultúr. Najdôležitejšie je zhodnotenie zdroja vody, jeho umiestnenie, výdatnosť a kvalita. Podľa hlavného zdroja sa potom vyberá vhodný spôsob zavlažovania a závlahový systém.

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?
Súvisiace príspevky