Existujú hnojivá aj na ovocné stromy?

21. júla 2019
Hnojenie ovocných stromčekov
zdroj: pinterest.com

Ste zapáleným záhradkárom, ktorého záhrada je plná kvetov, zeleniny či ovocných stromčekov? V takom prípade určite viete, ako sa o svoju zelenú oázu starať. Možno ste však nevedeli, že hnojiť treba aj ovocné stromy. Ako a čím? Inšpirujte sa.

Problematika hnojenia ovocných drevín je pomerne široká. Vyplýva to z rozdielnych nárokov jednotlivých druhov, odrôd, ich veku, rodivosti, hustoty výsadby, pestovateľského tvaru aj obdobia hnojenia. Prinášame vám niekoľko tipov, s použitím ktorých budú vaše ovocné stromy zdravé a každoročne preplnené úrodou.

Výživa pre ovocné stromčeky

Značná časť koreňov prijíma živiny zo starších zásob a aj z hlbších pôdnych vrstiev. Preto kladieme dôraz na prípravu pôdy a jej optimálne vyhnojenie makroživinami a mikroživinami už pred zakladaním ovocných sadov a vinohradov. Pretože vlastnosti pôd sa odlišujú, nie je správne hnojiť všetky rovnako. Rozbor v agrochemickom laboratóriu nám umožní pôdu optimálne vyhnojiť, pri ovocných druhoch do hĺbky 40 cm a pri vinohradoch do hĺbky 60 cm. Po založení ovocného sadu či vinohradu by sme sa mali zamerať na pravidelné hnojenie organickými hnojivami, udržanie priaznivej pôdnej reakcie vápnením a optimalizovať dávky živín dusíka, fosforu, draslíka, vápnika, horčíka a mikroelementov podľa dosahovanej úrody, na základe rozboru pôdy a listovej diagnostiky.

Organické hnojenie Nevyhnutné je na udržanie vyrovnanej bilancie organických látok v pôde, čím sa stabilizuje a zlepšuje celková úrodnosť pôdy. Stimuluje užitočnú činnosť pôdnych mikroorganizmov, má pozitívny vplyv na sprístupňovanie živín, zlepšovanie pôdnej štruktúry a efektívnosť hnojenia priemyselnými hnojivami. Prísun organických látok do pôdy zabezpečujeme zapracovaním maštaľného hnoja alebo kompostu v trojročných intervaloch. Na ľahkých pôdach je vhodné uplatniť dvojročný cyklus organického hnojenia. V menších záhradkách po obvode koruny stromu urobíme ryhy dlhé približne 1 m a hlboké 20 až 30 cm, pri malých stromčekoch plytšie. Do nich dáme hnoj, ktorý utlačíme a zasypeme zeminou. Množstvo hnoja závisí od veku a veľkosti ovocného stromu. Pre stromček s priemerom koruny 2,5 m aplikujeme asi 20 kg a pre stromček s priemerom koruny 4 m asi 50 kg maštaľného hnoja. Z hľadiska času zapracovania do pôdy platí zásada, že maštaľný hnoj by sme mali zarýľovať v deň, keď sme ho rozhodili po pozemku. Ak ho ponecháme na povrchu pôdy v malých kôpkach alebo rozhodený, vysychá, stráca sa dusík a znehodnocuje sa. Vo vlhších podmienkach môžeme organické látky nahradiť aj zeleným hnojením. Pretože osivo rastlín určených na zelené hnojenie vysievame v lete, musíme mať zabezpečenú závlahu, alebo tento spôsob využívame len v oblastiach, kde je ročný úhrn zrážok vyšší ako 800 mm. Rastliny na zelené hnojenie by nemali byť vo vinohrade v období kvitnutia a tesne po odkvitnutí, pretože v tomto období potrebuje vinič značné množstvo vody. Celkovú potrebu živín pre jednotlivé ovocné dreviny znižujeme o živiny dodané organickým hnojením.

Udržovacie vápnenie Vápnenie je nevyhnutným opatrením na udržanie a zvyšovanie pôdnej úrodnosti. Cieľom je dosiahnuť a udržať optimálnu pôdnu reakciu. U nás sa na stanovenie dávky melioračného vápnenia využíva hodnota výmenného pH a zrnitostné zloženie pôdy. Pri vápnení dávame prednosť mletému vápencu, ktorý obsahuje približne 50 percent oxidu vápenatého. Používame ho na ľahkých pôdach a dáme mu prednosť aj na stredných a ťažkých pôdach s menšou potrebou vápnenia. Pálené vápno používame najmä na ťažké pôdy s veľkou potrebou vápnenia. Dôležité je rovnomerné rozhodenie hnojiva. Vápnik je v pôde pomerne pohyblivý, preto tieto hnojivá zapracujeme plytko do vrchnej časti ornice. Vápenaté hnojivá nikdy nepoužívame spoločne s maštaľným hnojom, pretože sa môže strácať dusík z maštaľného hnoja. Takisto sa musíme vyhnúť súčasnému vápneniu a hnojeniu fosforom, pretože môže dôjsť k pútaniu fosforu. Medzi obomi druhmi hnojenia by mala byť prestávka štyri až šesť týždňov. Uvedené dávky vápenatých hnojív nesmieme prekročiť. Prevápnenie spôsobuje pútanie mikroelementov, predovšetkým železa. Omnoho ľahšie je upraviť kyslú pôdu prísunom vápnika na priaznivú reakciu než znížiť hodnotu pH alkalickej pôdy. Rešpektovanie tejto požiadavky je veľmi dôležité. Nevápnime každoročne, ale v troj- až štvorročných cykloch, podľa rozboru pôdy. Vápnenie má charakter zásobného hnojenia. Najvhodnejším termínom je neskorá jeseň.

Hnojenie priemyselnými hnojivami Iba vtedy, keď je pôda dobre zásobená humusom a stav pôdnej reakcie je v poriadku, môžu byť plne účinné priemyselné hnojivá. V jesennom období venujeme značnú pozornosť hnojeniu draslíkom a fosforom. Fosfor je v pôde takmer nepohyblivý, musíme ho preto zapracovať tam, kde sa vyvíjajú korene. Draslík je v pôde pohyblivejší ako fosfor, nie však tak ako dusík. Tak ako pri fosfore aj hnojenie draslíkom stanovíme podľa zásobenia pôdy a podľa požiadaviek pestovaných druhov. Dôležité je zohľadniť citlivosť jednotlivých plodín na chloridy. K stredne citlivým patrí vinič, jadrové ovocie, čierna ríbezľa. K veľmi citlivým plodinám patrí červená ríbezľa, egreš, malina, ostružina, kôstkoviny a borievka, preto pri týchto plodinách aplikujeme draslík vo forme síranu draselného. V súvislých výsadbách rozdelíme hnojivo rovnomerne po celej ploche, pri jednotlivých stromoch približným prepočtom na zistenú plochu podľa priemeru koruny. Napríklad pri priemere koruny 4 m je plocha na hnojenie 4 x 4 = 16 m2. Aby sme aj spodinu obohatili o živiny, hlavne fosfor a draslík, a aby tak mohli byť k dispozícii pre korene, ktoré sa nachádzajú vo väčších hĺbkach, môžeme využiť hnojenie spodiny. Uskutočňujeme ho tak, že za pomoci silnej oceľovej tyče urobíme do pôdy v odstupe 2 m asi 40 cm hlboké diery. Do každej nalejeme približne 5 l roztoku hnojiva. Najvhodnejšie je viaczložkové hnojivo v kvapalnej alebo kryštalickej forme. 5 kg rozpustíme v 100 l vody. Napriek tomu, že ide o hnojenie fosforom a draslíkom, hĺbkové hnojenie je lepšie uskutočniť na jar.

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?