Na čo je dobré kompostovanie?

2. júla 2019
Ako kompostovať

Kompostovanie je moderným a ekologickým spôsobom nakladania s biologickým odpadom. V praktickom živote ho využíva čoraz viac ľudí. A niet sa čomu čudovať, veď získavate kvalitné hnojivo do záhrady. Poďte sa s nami inšpirovať.

Kompostovanie je človekom riadený a kontrolovaný proces za prístupu vzduchu, pri ktorom z biologických odpadov vplyvom živých organizmov (mikroorganizmov, húb a rôznych bezstavovcov) vzniká kompost – organické hnojivo, ktoré je ideálne pre pestovanie rastlín. Kompostovanie teda nie je spôsob „likvidácie“ biologických odpadov, ale cielený proces výroby organického hnojiva – kompostu.

Doprajte rastlinám biologické zlato

Význam kompostu Pravidelným používaním kompostu:

  • obohacujeme pôdu o organické látky a humus
  • zabezpečujeme rastlinám dostatok živín počas celého vegetačného obdobia v takej forme a v takom pomere, ktorý im veľmi dobre vyhovuje. Živiny viazané v humuse sa uvoľňujú do pôdy postupne a tým zabezpečujú dlhodobú výživu rastlín
  • udržujeme a vylepšujeme mechanicko -fyzikálne vlastnosti pôdy, jej pórovitosť a predovšetkým schopnosť udržiavať vlhkosť. Organické látky – v ťažkých pôdach zvyšujú pórovitosť, vzdušnosť, zlepšujú ako vodozádržné vlastnosti pôdy, tak aj vodopriepustnosť, znižujú súdržnosť a obmedzujú tvorbu suchej tvrdej kôry na pôde, v ľahkých pôdach naopak zväč­šujú súdržnosť, zmenšujú veľkú pórovitosť, znižujú vodopriepustnosť a vysychavosť pôdy
  • vylepšujeme chemické a fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy. Organická hmota obsiahnutá v komposte dokáže viazať ťažké kovy a čiastočne aj dusičnany a tým obmedzuje ich príjem do rastlín
  • podporujeme biologickú činnosť v pôde tým, že zvyšujeme množstvo pôdnych mikroorganizmov
  • zvyšujeme výnosy pestovaných plodín. Výrazne vyššia úroda bola zaznamenaná v prípade pestovania jahôd, paradajok, paprík, baklažánov, brokolice, karfiolu, kalerábov, tekvice, melónov, zemiakov, cibule a strukovín
  • pri použití kompostu pri výsadbe priesad, krov a stromov zvyšujeme pravdepodobnosť, že sa rastliny úspešne zakorenia
  • pozitívne ovplyvňujeme kvalitu pestovaných plodín (napr. ich vzhľad, chuť, znižovanie obsahu dusičnanov) a zlepšujeme skladovateľnosť zeleniny
  • humus zvyšuje odolnosť pôdy voči okysleniu, čo je dôležité v oblastiach postihnutých emisiami z priemyselných činností
  • znižujeme riziko výskytu chorôb a škodcov pestovaných rastlín. Kompost má liečivé účinky a je vedecky dokázané, že potláča veľa chorôb rastlín, ako sú napr. nádorovitosť hlúbovín, biela hniloba cibule, suchá hniloba zemiakov, pleseň zemiaková atď.

Zásady kompostovania Na to, aby proces kompostovania prebehol úspešne, je potrebné vytvoriť optimálne podmienky pre činnosť a rozvoj mikroorganizmov a pôdnych organizmov, ktoré sa na kompostovaní podieľajú. K tomu musíme pri kompostovaní dodržať štyri základné pravidlá.

  • Zabezpečme správnu veľkosť materiálu. Materiál, ktorý sme nazbierali, musíme pred zamiešaním do kompostu upraviť na správnu veľkosť. Tá závisí od druhu materiálu, ktorý ideme kompostovať. Najdôležitejšie je to v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov (uhlíkatých) – drevo, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama, kukuričné kôrovie… Ich veľkosť by nemala presiahnuť veľkosť palca na ruke. Mäkké šťavnaté materiály (dusíkaté), ktoré sú ľahko rozložiteľné, nie je nevyhnutné zmenšovať. Úpravu veľkosti materiálov, ktoré chceme kompostovať, môžeme urobiť pučením, sekaním, lámaním, strihaním… Ideálne je ich podrviť na drvičke. Platí, že čím sú menšie častice, ktoré chceme kompostovať, tým sa rýchlejšie skompostujú. Drvením totiž zväčšujeme plochu, na ktorú môžu mikroorganizmy a pôdne organizmy pôsobiť. Rovnako nám menšia veľkosť častíc pomôže aj pri manipulácii s materiálom (napr. pri prekopávaní). Veľkosť jednotlivých častíc, ktoré ideme kompostovať, má vplyv aj na ostatné základné podmienky, ktoré musíme dodržať
  • Kompostujme a miešajme všetky materiály. Základným predpokladom pre dobrý rozklad je vyvážené miešanie materiálov. Do kompostéra by sme ich nemali dávať len tak bezhlavo. Každý druh má totiž iné vlastnosti. Pre nás je dôležitý hlavne pomer uhlíka a dusíka (C:N). Platí, že dusíkaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady…), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené; musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier…), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché. Ich objemový pomer by sa mal čo najviac približovať k 1:1. Ak budeme kompostovať všetok záhradný odpad so zvyškami z kuchyne, mali by sme sa priblížiť k správnej surovinovej skladbe. Optimálny pomer C:N v namiešanom kompostovanom materiáli je 30 – 35:1 v prospech uhlíka. Dôležité je, aby sa tieto materiály naozaj miešali a nie ukladali vo vrstvách. Skladovanie uhlíkatých materiálov. Keďže uhlíkaté materiály vznikajú na záhrade väčšinou v inom období ako dusíkaté, je vhodné si ich upravené uskladniť. Skladovať ich môžeme napr. vo vreciach vedľa kompostéra. Tak ich budeme mať pripravené na použitie vždy, keď nám na záhrade alebo v domácnosti vzniknú dusíkaté materiály (kuchynský biologický odpad, tráva…)
  • Zabezpečme dostatočný prístup vzduchu. Kompostovanie je aeróbny proces – za prístupu kyslíka. Preto sa musíme v maximálnej miere snažiť zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného materiálu. Vyššie bolo napísané, že čím menšie častice do kompostu dávame, tým sa nám skôr skompostujú. Platí však aj toto pravidlo: čím sú menšie častice, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neho však kompost iba hnije a zapácha. Preto je potrebné urobiť kompromis a odhadnúť optimálnu štruktúru zmesi materiálu (zmiešavať menšie materiály s väčšími materiálmi). Na prístup vzduchu by sme mali myslieť už pri výbere kompostéra. Nesmieme zabudnúť na vetracie otvory, ktoré umožnia samovoľné prevzdušňovanie. Preto nie je vhodné kompostovať v úplne uzavretých nádobách, jamách a pod. Ďalšou z možností ako zabezpečiť dostatok vzduchu v komposte je jeho prekopávanie. Malo by sa prekopávať minimálne 1-2krát počas doby rozkladu. Ideálne je sledovať, čo sa deje v komposte a prekopávať vždy, keď začne kompostovaný materiál zapáchať, keď po počiatočnom vzostupe teplota kompostovaného materiálu výrazne klesne (platí to mimo zimného obdobia), keď vystúpi teplota nad 70 °C (na meranie nám stačí teplomer na zaváranie). Prácu si môžeme uľahčiť, ak pri zakladaní kompostu na dne kompostéra urobíme tzv. drenážnu vrstvu z väčších (cca 20 cm), hrubších (cca 2-5 cm) konárov. Do nej potom vpichnime niekoľko (podľa veľkosti kompostéra, ideálne 2 až 5 ks) perforovaných trubiek, ktoré budú mierne presahovať úroveň zásobníka. Až potom do zásobníka začneme ukladať materiály na kompostovanie. Tento systém zabezpečí dostatočné prevetranie kompostu. Namiesto trubiek môžeme použiť napr. drevené koly, ktoré po naplnení kompostéra vytiahneme, čím zabezpečíme prúdenie vzduchu (komínový efekt). Čím viac umožníme prístup vzduchu ku kompostovanému materiálu, tým menej ho musíme prekopávať. Prekopávkou okrem prevzdušnenia zabezpečíme aj dôkladné premiešanie všetkých kompostovaných materiálov, čím sa zabezpečí rovnomernejší rozklad. Platí aj to, že každé prekopanie urýchľuje rozklad
  • Zabezpečme správnu vlhkosť. Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou správneho kompostovania. Ak má kompostovaný materiál nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Ak je vlhkosť nadmerná, dochádza k nežiaducemu hnilobnému procesu, niekedy až k skysnutiu kompostu, čo sa prejaví zápachom. Správna vlhkosť úzko súvisí s predchádzajúcimi podmienkami. Čím je hrubšia štruktúra zmesi materiálov, tým môže obsahovať vyššiu vlhkosť, ale aj tým dlhšie trvá rozkladný proces. Čím je v komposte viac vody, tým je v ňom menej vzduchu (voda vytlačí vzduch z dutiniek). Nesmieme zabudnúť, že do uzavretého kompostéra sa bez našej pomoci voda nedostane. Preto správnu vlhkosť musíme kontrolovať a v prípade potreby ju doplniť (poliatím alebo vlhkým materiálom), prípadne znížiť pridaním suchých a savých materiálov. Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoduchým spôsobom: hrsť kompostovaného materiálu stisneme v ruke. Medzi prstami by sa malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny (cca 3 až 4). Po roztvorení ruky by mala zmes materiálov zostať pohromade. Ak vytečie veľa vody, je materiál prevlhčený a musíme do neho pridať suché, savé a hrubšie materiály. Ak sa medzi prstami kvapôčky neobjavia a po otvorení ruky sa zmes rozsype, môžeme konštatovať, že je suchá a musíme ju dovlhčiť.

Pri kompostovaní vo všeobecnosti platí.

  • čím sú menšie častice, ktoré chceme kompostovať, tým sa nám rýchlejšie skompostujú. drvením materiálu totiž zväčšujeme plochu, na ktorú môžu mikroorganizmy a pôdne organizmy pôsobiť
  • čím je materiál ľahšie rozložiteľný, tým môžu byť častice v kompostovanej zakládke väčšie
  • optimálna veľkosť častíc nám pomôže aj pri manipulácii s kompostovaným materiálom (napr. prekopávanie)
  • čím menšie častice sú pre vybranú technológiu požadované, tým sú vyššie ekonomické náklady na jej úpravu
  • veľkosť jednotlivých častíc v zakládke má však vplyv aj na ostatné základné podmienky, ktoré musíme dodržať

Problémy a ich riešenia

Niekedy sa pri kompostovaní stane, že rozklad biologického odpadu neprebieha podľa našich predstáv alebo legislatívnych požiadaviek. Vtedy je ako jediné riešenie kopu prekopať – prehodiť. Každé obracanie zvyšuje aktivitu baktérií, teplotu a tým urýchľuje rozklad. Pri obracaní by sme mali sledovať zápach a vlhkosť. Zároveň sa dajú previesť prípadné korektúry. Uvedieme si niekoľko najčastejších chýb, ktoré sa môžu pri kompostovaní vyskytnúť.

Vysušovanie zakládky Počas letných dní alebo pri kompostovaní za tepla, dochádza k zvýšeniu vyparovania vody z kompostovacej zakládky. Čím je vyššia teplota, tým je väčšia strata vody. Pri nízkej vlhkosti dochádza k výraznému spomaleniu, v niektorých prípadoch až k zastaveniu rozkladného procesu. Tomu môžete predísť pravidelnou kontrolou vlhkosti. Odparovanie znížime aj umiestnením kompostovacej zakládky do tieňa a jej zakrytím napr. kompostovacou textíliou či strieškou. Charakteristickým znakom pre nerovnomerne vlhký až suchý kompost je sivo – biely plesňový povlak a hubovitý zápach materiálu. Za pridania tekutiny (rastlinný výluh, voda) alebo čerstvého zeleného materiálu (napr. čerstvo pokosená tráva) je potrebné kompost premiešať. Kompostovacia zakládka by mala byť rovnako vlhká v celom svojom priereze.

Premočenie zakládky Premočený kompost sa spozná podľa nepríjemného zápachu. Veľmi veľa vlhkosti a zároveň nedostatok štruktúrneho materiálu a dutín vedú k absencii vzduchu v komposte, čo spôsobuje vznik hniloby a zápachu. Tento problém vzniká z dvoch dôvodov. Keď do kompostu dáme veľké množstvo vlhkého materiálu (napr. odpad zo zeleniny a ovocia, čerstvo pokosená tráva) alebo v čase dlhotrvajúcich dažďov. Kompost musíme v takom prípade premiešať (prevzdušniť) a pridať suchý materiál hrubšej štruktúry alebo savý materiál (slama, piliny, posekané drevo). Aj čerstvý kompost alebo zemina, dokáže viazať vlhkosť a zápach. Kompost je vhodné počas silných dažďov prikryť strieškou alebo kompostovacou textíliou.

Nepríjemný zápach Pri nedostatku kyslíka prebieha v komposte anaeróbny rozkladný proces, pri ktorom vznikajú rôzne zapáchajúce látky. Zápach môže vzniknúť už pri dlhom skladovaní a slabom prevzdušňovaní ľahko rozložiteľných materiálov s vysokou vlhkosťou (napr. čerstvo pokosenej trávy, kuchynského biologického odpadu). Preto musíme biologické odpady s jemnou štruktúrou, vysokou vlhkosťou, ako aj vysokým obsahom dusíka (mäkké, zelené a šťavnaté suroviny), čo najrýchlejšie vložiť na kompostovisko a zmiešať ho so štruktúrnym materiálom, ktorý sa ťažšie rozkladá (tvrdé, hnedé a suché suroviny), ako sú napríklad slama, upravené drevné odpady (hobliny, štiepka…). Ak nám zapácha už založená kompostovacia zakládka, je nevyhnutné ju prekopať (prevzdušniť), skontrolovať vlhkosť a doplniť aj štruktúrnym a savým materiálom. Je vhodné ju zakryť napr. kompostovacou textíliou, ktorá umožňuje prestup kyslíka k materiálu, ale zabraňuje prenikaniu nadmerného množstva vody v čase dlhotrvajúcich dažďov.

Nedostatočná teplota v zakládke Dosiahnutie teploty 50 až 70 °C, ktorá je nevyhnutná na dostatočnú hygienizáciu niektorých kompostovacích surovín, môžeme dosiahnuť iba vtedy, ak odrazu kompostujeme minimálne 1m3 dobre namiešaného čerstvého biologického odpadu. Môže sa stať, že aj pri dostatku materiálu nám teplota nevystúpi na požadovanú hodnotu, alebo po počiatočnom náraste teplota rýchlo klesne. Vtedy musíme kompost prehodiť (prevzdušniť ho), skontrolovať vlhkosť, poprípade pridať dusíkatý materiál (napr. čerstvo pokosenú trávu, kuchynský biologický odpad, hnoj…). Ďalšou možnosťou je pridať očkovací kompost, kvalitnú záhradnú zeminu, rastlinný výluh alebo mikrobiologický štartér. Týmto sa môže zvýšiť činnosť baktérií a teplota kompostovacej kopy.

Presakujúca voda Keď kompostovaný materiál nedokáže absorbovať viac vlhkosti (napr. z dlho trvajúcich zrážok, nadmerné zvlhčovanie), začína voda presakovať z kompostu. S presakujúcou vodou sa strácajú z kompostu aj dôležité živiny. Nedostatok živín v komposte môže byť problém pri pestovaní rastlín. Za závažnejší problém je považované riziko kontaminácie podzemných a povrchových vôd. To platí hlavne pri kompostovaní väčšieho množstvá dusíkatých materiálov. Zabrániť tomu môžeme tak, že budeme kompostovaný materiál zakrývať kompostovacou textíliou alebo strieškou, prípadne ho kompostovať na zastrešených plochách a tým ho chrániť pred nadmernými dažďovými a snehovými zrážkami. Pri kompostovacích zariadeniach s kapacitou nad 10 ton vyrobeného kompostu ročne, musí byť plocha, na ktorej sa kompostuje vodohospodársky zabezpečená tak, aby sa zabránilo kontaminácii vodných zdrojov. Plocha musí byť odvodnená vyspádovaním a systémom zberných kanálov smerom k akumulačnej nádrži potrebnej kapacity. Zakládky sa na takejto ploche orientujú v smere spádu kompostovacej plochy tak, aby medzi zakládkami nezostávala voda.

Páčil sa Vám článok?