Pestovanie batatov

25. júna 2019
Bataty - sladké zemiaky

Počuli ste už o batatoch? Sladké zemiaky si našli svoje miesto nielen v obchodoch, ale aj v našich domácnostiach a začínajú sa objavovať v nejednej kuchyni. Sú chutné, no hlavne zdravé. Poďte sa s nami inšpirovať, ako si tento “poklad” dopestujete aj vo vlastnej záhrade.

Do Európy sa bataty dostali s prvými Kolumbovými objavnými výpravami, teda približne o 100 rokov skôr, ako naše klasické zemiaky. Sladké zemiaky sú však náročnejšie na teplo, preto sa ich pestovanie rozšírilo hlavne okolo Stredozemného mora, kde sa nachádzajú doteraz najväčšie európske plantáže. Pomerne skoro sa s vtedajšími moreplavcami dostali bataty aj do Ázie, kde im na chuť prišli najmä Číňania (ročne dopestujú až 126 miliónov ton), Vietnamci, Thajčania a Japonci, ktorí dávajú ich častejšej konzumácii „za vinu” tamojšiu dlhovekosť.

Žlté zlato

Bataty sú vytrvalá rastlina, ktorá sa pestuje ako jednoročná. Jej popínavá či plazivá byľ dorastá do dĺžky 3 až 5 m. Existujú aj kríkové formy. Hlavným produktom batatov sú podzemné koreňové hľuzy s oranžovou až hnedou kožou a krémovou, žltou až oranžovou dužinou. Bataty sú veľmi plodné rastliny – na jednej sa urodí 6 až 12 hľúz (na 1 ha sa ich urodí často až 10 ton). Dužina je jemne sladkastá.

Dôležité je teplo Bataty majú rady teplo, u nás sa pestujú vo vinohradníckych oblastiach, pri poklese teploty pod 7 °C zastavujú rast. Potrebujú teplé a slnečné stanovisko a aspoň 4 mesiace priame slnko, inak klesá úroda. Vyhovuje im hlinitopiesčitá, ľahká, priepustná pôda bohatá na humus. Hľuzy alebo ich odrezky s pukmi sa vysádzajú do hĺbky 20 cm a pri okopávaní sa prihŕňajú podobne ako klasické zemiaky. Na jednom mieste ich nepestujte dlhšie ako 3 roky, aby ste predišli šíreniu hubovej choroby, ktorá sa prejavuje žltnutím listov, usychaním byle a sčernením pletiva, čo sa ukáže aj na hľuzách. Táto choroba sa často prezentuje najmä vtedy, ak ste hľuzy vysadili do zamokrenej pôdy. Napadnuté rastliny nesmiete používať na rozmnožovanie a z porastu ich ihneď odstráňte a spáľte. Pôdu pod bataty hnojíme najlepšie dobre odležaným maštaľným hnojom alebo priemyselnými hnojivami s pomerom živín N : P : K = 1 : 1,5 : 2.

Rozmnožovanie Sladké zemiaky rozmnožujeme len vegetatívne: na jar rozrežeme väčšie hľuzy na kúsky (vždy aspoň s jedným očkom), rezné plochy zasypeme dreveným uhlím a vysadíme do pripravenej pôdy do hĺbky asi 20 cm.

Predpestovanie V našich podmienkach je lepšie najprv si bataty predpestovať v primerane veľkých kontajneroch v skleníku či parenisku a po skončení jarných mrazivých dní ich vysadiť von, prípadne ich pestovať v klimatizačných bunkách. Veľmi plytko vysadené alebo neprihrnuté bataty menej rodia.

Prinesú vám šťastie aj zdravie Poviete si zemiak ako zemiak, ale predsa len – klasické zemiaky sa od sladkých v mnohom líšia. Výživoví poradcovia prisudzujú sladkým zemiakom až o 50 % vyššiu výživovú hodnotu. Klasické zemiaky obsahujú v priemere 16,4 % škrobov a sladkých cukrov (teda glukózu, fruktózu a sacharózu) len 0,4 %. Bataty však obsahujú až 20 % škrobu, 2,8 % sacharózy a neraz až 3,8 % glukózy a fruktózy. Preto chutia tak sladko. Obsah týchto sacharidov sa odzrkadlí aj na rozdielnej energetickej hodnote, zatiaľ čo klasické zemiaky obsahujú 79 kcal/100 g, bataty 105 kcal. Bataty však vyvolávajú veľmi rýchly pocit sýtosti, ktorý človeku vydrží dlhšie, a tým klasické zemiaky nedisponujú. Práve toto môže pomôcť všetkým, ktorí dlhodobo bojujú s obezitou.

Jednou z veľmi nepriaznivých, toxických obsahových látok v našich zemiakoch je solanín. U citlivých ľudí podporuje zápalové choroby, ako sú artritída či reuma. Solanín je obranná látka, ktorú začne zemiak tvoriť, ak je napadnutý chorobami a škodcami alebo, keď je udretý, poškodený pri prehadzovaní, namrznutý, nahnitý či oslnený slnkom. To pri batatoch nehrozí, napokon, patria do inej čeľade, ktorej rastliny takúto nebezpečnú látku netvoria. Naopak, bataty veľmi dobre zásobujú telo ľahko stráviteľnou energiou ľudí v zdravotnej rehabilitácii, ale aj športovcov. Dokonca aj diabetici z nich môžu len získať, pretože obsahujú až dvojnásobok vlákniny ako naše zemiaky; polovicu z nej tvorí veľmi pozitívne pôsobiaca rozpustná vláknina, ktorá znižuje glykemický index. Diabetikom dokonca dávajú reálnu nádej na zlepšenie funkcie pankreatických buniek produkujúcich inzulín. Minimálny obsah sodíka prospieva celému srdcovocievnemu systému.

Bataty sú veľmi chutné, ale najmä zdravé (zdroj: pinterest.com)

Žltooranžové bataty obsahujú najmä betakarotén, ktorý je dôležitý pre oči, chráni sliznice pred infekciou, červené bataty zasa pomáhajú srdcu, zraku, sú dobré pri prevencii rakoviny pŕs a prostaty, fialové sú bohaté na antokyany a pomáhajú pri prevencii degeneratívnych chorôb. Na Okinave zistili, že biele bataty s fialovou dužinou výrazne prispievajú k zdravej dlhovekosti, podobne aj k zlepšeniu kognitívnych funkcií (pamäť, myslenie, orientácia). Preventívne pôsobia proti kolorektálnemu karcinómu a majú aj ochranný účinok proti rakovine obličiek a žlčníka. Bataty sú aj zdrojom fytoestrogénov, ktoré sú, obrazne povedané, schopné „vytlačiť“ škodlivé, rakovinu vyvolávajúce estrogény, vznikajúce z liekov, potravín a toxínov nachádzajúcich sa v našom životnom prostredí. Bataty nie sú žiadny všeliek, akoby sa mohlo zdať. Ich častou konzumáciou však možno pozitívne ovplyvniť zdravotný stav, teda napríklad nespavosť, únavový syndróm, predísť spáleniu pokožky slnkom, depresii, ekzémom, infekciám močových ciest, neuropatii, črevným problémom, páleniu záhy, suchým očiam, stareckým škvrnám, rýchlemu starnutiu a podobne. Sladké zemiaky podporujú aj rast prospešných baktérií v tráviacom trakte, a tým potláčajú negatívne baktérie, ako sú napríklad streptokoky, stafylokoky, E. coli, H. pylori či chlamýdie.

Zber Hľuzy sú zrelé vtedy, keď byle začínajú usychať, čo u nás býva v septembri až októbri. Na uľahčenie prác sa niekedy počká, kým nadzemná časť rastliny zamrzne. Aby sa dali hľuzy dobre skladovať, musíme ich zberať len za sucha a ich šupku nesmieme porušiť. Po zbere hľuzy sušíme pri 30 °C a skladujeme v suchej miestnosti pri teplote 13 až 15 °C, kde vydržia asi mesiac. Pri nižšej teplote aj dlhšie. Niekedy sa bataty skladujú aj vo forme sušených plátkov. Zberáme ich tak, že tie najväčšie hľuzy opatrne odhrabávame. V batatoch prítomné karotenoidy majú vynikajúci vplyv aj na našu pokožku, ktorá lepšie odoláva slnečným lúčom.

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?
Súvisiace príspevky