Pestovanie citrusov

22. októbra 2019
Pestovanie citrusov
zdroj: gettyimages.com

Citrusy, krásne rastliny, ktoré ľudstvu prinášajú úžitok už po stáročia. Už od pradávna človek začal cielene vyberať a pestovať najkvalitnejšie rastliny a tým sa podarilo vyšľachtiť nespočetne veľa druhov a odrôd týchto úchvatných rastlín. Prinášame vám niekoľko tipov a inšpirácií, ako pestovať citrusy.

Citrusy v záhrade

Prostredie
Prostredie, v ktorom rastlinky citrusov pestujeme, je jedným z hlavných činiteľov, ktoré vplývajú na to, ako sa rastlinke darí. Hlavné faktory životného prostredia sú svetlo, teplo a vlhkosť vzduchu. Všetky faktory musia byť vyvážené – v rovnováhe. Citrusy sú vo všeobecnosti rastliny subtropické a teda vo svojej domovine zväčša prežívajú teplé suchšie letá a na druhej strane studenšie a vlhšie zimy. Pre pestovanie v bytoch je najväčší problém zimné obdobie, kedy je veľmi problematické zabezpečiť citrusom vhodné podmienky. V zime rastliny v bytoch trpia suchým a teplým vzduchom a nedostatkom svetla. Najvhodnejšie pre citrusy je studené zimovanie, pri ktorom držíme teplotu do 10°C, citrus zastaví rast a je v stave kľudu. Vtedy citrus nepotrebuje ani toľko svetla a pri zimovaní pri teplote 0-3°C dokonca takmer žiadne svetlo, aj keď toto nie je vhodné pre všetky druhy. Studené zimovanie nie je bezpodmienečne nutné – okrem citrusov naštepených na podpníku, ktoré studené zimovanie nutne vyžadujú. Pri teplom zimovaní by takáto rastlina zhodila listy a hrozilo by jej uhynutie. Ak nemáme možnosť studeného zimovania, potom sa aspoň snažíme znížiť teplotu na najnižšiu možnú mieru a snažíme sa zabezpečiť maximum svetla. Rastlinám je možné  prisvecovať a tým umelo predĺžiť deň. Výrazne musíme obmedziť aj polievanie a samozrejme úplne vynecháme hnojenie. Ak citrus rastie aj v zime, tak rastlina spotrebováva energiu a výhony sú slabé – vytiahnuté a listy bledé.
Najkritickejšie obdobie je od konca novembra do začiatku februára, kedy sú dni najkratšie a teda aj množstvo svetla pre rastliny je nedostačujúce pri teplom zimovaní. Hlavne počas tohto obdobia, ak pestujeme citrusy v byte, ich musíme umiestniť čo najbližšie k oknu, aby mali možnosť získať maximum denného svetla. Ďalej od okna množstvo svetla výrazne klesá a aj keď nám sa zdá, že je aj ďalej od okna svetlo, pre rastlinky je to nedostačujúce.

Pre citrusy je prospešné letnenie počas sezóny vonku. Rastliny by, aspoň zo začiatku sezóny, nemali byť na priamom slnku, aby nedošlo k spáleniu listov. Rovnako dávame pozor, aby sme rastlinky nenechali na priamom slnku za oknom, kde môže počas letných mesiacov teplota výrazne stúpnuť aj nad 40°C, to by sa mohlo stať pre citrus osudným. Rastliny prenesené von na terasu prípadne balkón majú dostatok svetla a celkovo dobre prosperujú. Vo vnútri za oknom je aj cez letné obdobie svetlo obmedzené a už 1 m od okna dopadá na listy len 20% svetla v porovnaní s vonkajškom. Najviac treba dávať pozor, aby na oknách neboli rôzne fólie zabraňujúce prechodu UV žiarenia a pod., tu je úplne nevhodné pestovať rastliny. Počas celého roka sa snažíme rastlinky rosiť, to platí hlavne v domoch a bytoch pri nízkej vzdušnej vlhkosti. Počas sezóny môžeme do rozprašovača pridať aj listové hnojivo.

Substrát
Úlohou substrátu v nádobách je vytvoriť vo veľmi obmedzenom priestore vhodné prostredie pre príjem vody, živín a vzduchu koreňmi pestovaných rastlín. Názory, aký substrát použiť, sa líšia a každý skúsený citrusár má svoj vlastný overený substrát. Vo všeobecnosti je vhodný ľahký, vzdušný a výživný substrát, s mierne kyslou pH reakciou. Staršie citrusy znesú aj ťažšie substráty. Na trhu existuje viacero značiek špecializovaných substrátov pre citrusy, ale tie nie sú vždy ideálne. Samozrejme na pestovanie sa dajú použiť a predstavujú najjednoduchšiu alternatívu. Ak však máme chuť, vhodný substrát si môžeme namiešať sami. Na odľahčenie použijeme perlit, môžeme použiť aj substrát z kokosového vlákna, ktorý je výhodný aj tým, že zadržiava vodu, ale pritom korienky nestoja vo vode. Ďalej pridáme rašelinu a poslednou zložkou by mal byť výživný záhradnícky substrát, prípadne zemina zo záhrady. Nezabúdame na výživu pridaním humusu, prípadne môžeme použiť nejaké zásobné hnojivo s postupným uvoľňovaním živín. Pomer, v akom jednotlivé zložky namiešame, nemusí byť presný.

Presádzanie
Presádzanie patrí k ďalšej nevyhnutnej činnosti pri pestovaní zdravých, vitálnych rastlín citrusov. Citrus po presadení získa priestor pre rast koreňov a samozrejme aj nový výživný substrát pre ďalší rast. Presádzame obvykle 1x za rok a to v predjarnom období. V prvých rokoch pestovania môžeme presádzať aj 2x počas roka. Vždy presádzame do nádoby o rád väčšej (cca. 2 cm), ako bola pôvodná nádoba. Nepresádzame hneď do príliš veľkej nádoby, pretože v tomto prípade citrus dobre neprekorení substrát. Najvhodnejšie pre pestovanie sú vyššie kvetináče, kde majú korienky dostatočný priestor na vertikálny rast. Presádzať by sme mali, keď koreňový systém prekorení nádobu, kde citrus pestujeme. Keď vidíme, že korienky trčia zvrchu nádoby prípadne vyrastajú cez odtokové otvory, je čas na presadenie. Takže ako postupovať pri presádzaní? Je to pomerne jednoduché. Pripravíme si novú nádobu (samozrejme väčšiu od pôvodnej), ďalej pestovateľský substrát, drenážnu vrstvu (hrubšie kamienky, keramzit, prípadne nalámanú tehlu). Pri presádzaní postupujeme tak, že vyklopíme z pôvodnej nádoby rastlinku, uvoľníme ju poklepaním po kvetináči. Po tom, ako máme voľný koreňový bal ho skontrolujeme, prípadné zahnité alebo suché korienky poodstrihávame. “Ranky” môžeme zasypať rozdrveným dreveným uhlím. Do novej nádoby dáme na dno drenážnu vrstvu, ktorá je dôležitá preto, aby citrus “nestál vo vode”, ale aby prebytočná voda odtiekla do misky pod kvetináčom. Potom prisypeme substrát a do stredu nádoby umiestnime presádzanú rastlinu, ktorú obsypeme substrátom. Substrát nezabúdame pritlačiť. Citrus musí byť zasadený minimálne do hĺbky, ako bol pred presadením.

Zavlažovanie
Často sa javí ako najťažšie odhadnúť množstvo a správnu periódu polievania citrusov. Vyžaduje to určitú skúsenosť odhadnúť správne moment, kedy polievať. Pomôcť nám môžu rôzne merače pôdnej vlhkosti, ktoré sú dostupné. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že menej je niekedy viac. Veľa začínajúcich citrusárov a pestovateľov rastlín dopláca na prehnanú starostlivosť a nadmerným polievaním spôsobia zahnitie koreňov a tým úhyn celej rastlinky. Neexistuje žiadne univerzálne pravidlo, ako často polievať a koľko vody použiť. Závisí to od veľkého množstva faktorov, ako je okolitá teplota, vlhkosť vzduchu, samotné zloženie substrátu, veľkosť nádoby, veľkosť rastliny atď.

Spôsobov ako rastliny zavlažovať je viacero, pre rastliny v menších nádobách môžeme celú nádobu ponoriť do vody, počkať dokedy nasiakne vodou a potom vybrať, po určitej dobe vylejeme z misky vodu, ktorá do nej vytečie. Ďalej môžeme polievať klasicky z vrchu, vtedy sa snažíme, aby sme zaliali celý obvod nádoby a voda bola v celom objeme. Ak je substrát príliš suchý dávame pozor, aby voda nepretiekla len v medzere popri okraji nádobou a polejeme radšej na dvakrát. Ďalšou z možností, ako polievať je polievanie zospodu – podmokom, vodu lejeme do misky. Okrem polievania substrátu nezabúdame ani na rosenie listov, hlavne počas zimných mesiacov, kedy býva v bytoch najnižšia vzdušná vlhkosť. Pre pestovateľov s nedostatkom času je v dnešnej dobe možné použiť rôzne samozavlažovacie pestovateľské nádoby, kde sa o polievanie nemusíme starať dlhšiu dobu. Ďalším faktorom pri polievaní je teplota vody, vždy sa snažíme použiť vodu o málo teplejšiu od teploty vzduchu. Nikdy nepolievame príliš studenou vodou, pretože týmto môžeme rastline spôsobiť šok. Na zalievanie používame jedine mäkkú vodu – najlepšie dažďovú, ak túto možnosť nemáme, vodu z vodovodu necháme odstáť pred polievaním aspoň na 24 hodín.

Výživa
Ďalším veľmi dôležitým faktorom, ktorý rozhoduje o úspešnosti pestovania je výživa citrusov. V obmedzenom priestore nádoby je pestovateľský substrát len prostredím pre rast koreňov, ale obsah živín je obmedzený, preto nesmieme zabúdať na použitie vhodnej výživy a citrusy pravidelne prihnojovať. Samozrejme najvhodnejšie sú biologické hnojivá, ale v bytových podmienkach môžeme používať aj priemyselné kombinované hnojivá. Okrem základných prvkov NPK nesmieme zabúdať na mikroelementy, ktorých nedostatok spôsobuje rôzne fyziologické poruchy rastu citrusov. Hlavne pri citrusoch sa prízvukuje dostatok železa (ktorého nedostatok spôsobuje chlorózu – svetlé fľaky na listoch), ale je to len jeden z mikroelementov, ktorých vyvážené množstvo vedie k zdravému rastu rastlín. Počas vegetačného obdobia používame hnojivovú zálievku pravidelne (cca. každých 10 dní). Pre citrusy je vhodné aj použitie listových hnojív. Počas vegetačného kľudu, cez neskorú jeseň a zimu, hnojenie vynecháme úplne. Pred zimou sa odporúča použitie hnojív s vyšším obsahom draslíku, aby sme docielili vyzretie mladých letorastov, ktoré potom lepšie prezimujú.

Rez
Rez citrusov je veľmi dôležitý pre ich rast, tvarovanie a aj plodnosť. Čím viac citrusy režeme, tým väčšie prírastky môžeme očakávať, avšak na druhej strane znížime násadu kvetov. Ešte k spojitosti rezu a kvitnutia sa dá všeobecne povedať, že citrusy rodia skôr na vodorovných výhonoch, ako na zvislých. Hrubo rozdeľujeme rez citrusov na výchovný a udržiavací. Výchovným rezom zapestovávame korunu, resp. habitus mladej rastliny. Výchovný rez prevádzame prvé 3-4 roky, po ktorých by sme mali dosiahnuť výsledný vzhľad citrusu a potom už nasleduje rez udržiavací. Týmto rezom udržiavame rovnováhu medzi prírastkami a rodivosťou. Snažíme sa rezať tak, aby bola koruna vzdušná a svetlo sa mohlo dostať aj do vnútra koruny. Niektoré citrusy majú tendenciu tvoriť peknú korunu aj bez výraznejších zásahov, niektoré druhy potrebujú rez výraznejší.

Rozmnožovanie
Citrusy sa rozmnožujú obvykle vegetatívne a to odrezkami (domáce pestovanie) a vrúbľovanie (domáce pestovanie, plantážové pestovanie). Semenáče majú síce kvalitné (ušľachtilé) plody, ale musia prejsť veľmi dlhým tzv. juvenilným obdobím, v ktorom nerodia (toto obdobie býva v ideálnom prípade podľa druhu min. 6 rokov, ale obvykle býva aj 10-15 rokov a často aj viac ako 20 rokov). Preto sa tento druh rozmnožovania používa len pre šľachtenie a vypestovanie podpníkov, prípadne na ozdravenie virózou napadnutých kultúr (pretože viróza sa na semenáč neprenáša).  Vo všeobecnosti sa dá rozmnožovanie rastlín rozdeliť do dvoch základných skupín a to:

  • Generatívne rozmnožovanie (rozmnožovanie semenami)
  • Vegetatívne rozmnožovanie (rozmnožovanie časťami rastlín)

Rozmnožovanie odrezkami

Je to vegetatívne rozmnožovanie a získame ním geneticky identickú rastlinu s materskou rastlinou. Je veľmi vhodné pre svoju jednoduchosť a krátkosť času realizácie. Odporučili by sme ho hlavne pre začínajúcich pestovateľov. Týmto spôsobom môžeme zužitkovať odrezky, ktoré získame pri tom, ako rastlinu upravujeme rezom. K nevýhodám rastliniek získaných rezkovaním patrí, že rastlinka má slabší koreňový systém a je náchylnejšia na choroby, ale ak sa o rezkovance náležite staráme, získame plnohodnotnú rastlinu, ktorá skoro kvitne a plodí. Vhodné rastliny na zakoreňovanie sú hlavne citrónovníky, cedráty, fortunela, dosť ťažko sa zakoreňujú mandarínky, ale aj pomaranče. Zakoreňovanie týchto rastlín je zložité, ale nie nemožné. Vo všeobecnosti lepšie zakoreňujú rýchlo rastúce druhy.

Získanie odrezkov
Odrezky získavame zo zdravých, vitálnych a plodiacich rastlín. Najvhodnejšie sú jednoročné polodrevnaté výhony, ale zakoreniť sa dajú aj drevnaté a bylinné odrezky. Odrezky získavame pri reze stromčekov v predjarnom období, ale aj v iných obdobiach roka, avšak vtedy je úspešnosť ujatia nižšia. Najvhodnejšie obdobie pre rezkovanie je apríl – jún. Odrezky majú potom čas na prekorenenie a do zimy sú dostatočne silné.

Príprava rezkov
Keď máme dostatočné množstvo pripravených konárikov, môžeme pristúpiť k príprave rezku. Potrebujeme ostrý nôž na úpravu rezkov. Rezky si narežeme tak, že každý rezok má 4-5 očiek – t.j. miest, kde sú lístky, prípadne kvietky. Spodný rez vedieme šikmo proti spodnému očku (ak nevieme presne ako môžeme rezať aj kolmo). Spodné listy odrežeme. Vrchný rez vedieme kolmo, tesne nad očkom (listom) – nikdy nenechávame holé drevo bez očiek, pretože by zaschlo. Dbáme na to, aby bol rez čistý a hladký. Veľmi vhodné je použitie stimulátorov zakorenenia, môžu byť práškové alebo tekuté. V tekutom stimulátore necháme spodok rezku namočený podľa návodu (obvykle 12 hodín). Do práškového stimulátora vsunieme spodný koniec rezku – dĺžku, ktorú budeme sadiť do zeme.

Zasadenie pripravených odrezkov
Takto pripravené rezky môžeme sadiť do pripraveného substrátu. Na sadenie použijeme špeciálny substrát na rozmnožovanie, ale dá sa použiť aj klasický odľahčený substrát. Na sadenie sa použijú nádobky alebo kelímky s priemerom okolo 5 cm, môže byť aj viac. Na spodok nezabudneme dať drenážnu vrstvu a nádoby naplníme substrátom. Pripravíme si jamku a rezok zasadíme. Ak používame práškový stimulátor dávame pozor, aby sme stimulátor nezotreli. Potom opatrne zatlačíme substrát okolo rezku tak, aby sa rezok nehýbal.

Starostlivosť o rezkovance
Potom ako sme zasadili všetky rezky, musíme navlhčiť substrát, dávame ale pozor, aby sme ho nepremokrili až príliš a rezkovanec nezadusili. Odrezky musíme držať vo vysokej vzdušnej vlhkosti, platí pravidlo, že čím vyššia teplota pri zakoreňovaní, tým vyššia vzdušná vlhkosť. Na rozmnožovanie odrezkami používame mini-skleníky, prípadne odrezok prikryjeme odrezanou plastovou fľašou, aby sme mohli udržovať vysokú vzdušnú vlhkosť. Listy pravidelne rosíme, aby nedochádzalo k strate vody. Množiareň nezabúdame každý deň na chvíľu vyvetrať, aby sa nám nepremnožili plesne a hubové choroby. Pred sadením je dobré použiť niektorý s dostupných fungicídov, aby sme zabránili rozšíreniu húb.

Kedy rastlinka zakorení
Čas na zakorenenie je veľmi rozdielny a pohybuje sa rádovo od niekoľkých týždňov (citrónovníky..), až po niekoľko mesiacov. To či odrezok zakorenil zistíme tak, že začne vyháňať nové výhonky. Neujatý odrezok zaschne, poprípade zahnije. Keď sa nám odrezok ujme, rastlinku ešte nejakú dobu rosíme a potom ju začneme otužovať a privykať na prostredie s nižšou vzdušnou vlhkosťou – tým, že častejšie množiareň vetráme. Presádzame, až keď má rastlinka vyvinutý koreňový systém. Pri presádzaní dávame pozor, aby sme nepoškodili korene.

Štepenie citrusov
Patrí k najčastejšiemu spôsobu rozmnožovania citrusov, je to rovnako, ako pestovanie z odrezkov, vegetatívny spôsob rozmnožovania rastlín. Získame ním rastliny skoro rodiace s vyvinutým koreňovým systémom. Pri štepení na podpník prenášame časť rodiacej rastliny, ktorá potom pokračuje v raste. Existuje niekoľko spôsobov štepenia, používa sa hlavne:

  • očkovanie
  • vrúbľovanie

Pestovanie citrusov zo semienka
V našich podmienkach sa používa výhradne na pestovanie podpníkov. Dôvod je, že citrus vypestovaný zo semienka síce zarodí ušľachtilé plody, bohužiaľ až po veľmi dlhej dobe (aj viac ako 15 rokov). Asi málokto je ochotný čakať takúto dobu pre to, aby ochutnal vlastnoručne dopestovaný citrón. V pestovateľských krajinách sa semenáče používajú na ozdravenie viróznych kultúr (pretože vírusy sa na semenáče zväčša neprenášajú), prípadne pri šľachtení. Pre výsev semien citrusov si pripravíme výsevný substrát. Sejeme cca.1 cm hlboko a udržujeme substrát vlhký. Pred výsevom môžeme semená opláchnuť v hypermangáne, prípadne nejakom fungicídnom prípravku, aby sme sa zbavili zárodkov plesní. Semená Poncirus trifiliáty by sa mali pred výsevom stratifikovať – t.j. musia prejsť obdobím chladu. Semená zabalíme do vlhkej utierky, prípadne dáme do vlhkého piesku do pivnice pri teplote okolo 0-5 st. prípadne ich môžeme dať do chladničky na dobu aspoň 2 mesiace. Týmto spôsobom sa semená dajú uchovávať dlhšiu dobu a zachovávajú si klíčivosť. Doba klíčenia semien je rôzna a závisí od odrody. Semenáčiky presádzame jednotlivo po tom, ako vyrastú prvé 2 pravé lístky. Semená citrusov majú vlastnosť tzv. polyembryónia (mnohozárodkovosť), takže z jedného semena nám vzíde viacero rastliniek. Väčšinou sú nucelárne (nevznikli pohlavnou cestou a sú totožné s materskou rastlinou) a zväčša len jedno vzniklo generatívne. Slabé a pomaly rastúce rastlinky zlikvidujeme, pretože aj ďalej by slabo rástli. Necháme si len silné a pekne rastúce stromčeky. Pri presádzaní dávame pozor, aby sme nepoškodili korene, hlavný koreň môžeme skrátiť, aby sme dosiahli jeho rozvetvenie. Potom ako semenáče jednotlivo popresádzame ich začneme prihnojovať a staráme sa o ne ako o ostatné citrusy. Keď dosiahnu priemer min. 3 mm môžeme semenáče použiť na vrúbľovanie.

Škodcovia citrusov

Pri pestovaní citrusov, ale aj iných rastlín, sa bohužiaľ stretávame s rôznymi negatívnymi vplyvmi na ich zdravie. Rastlinky často trpia rôznymi živočíšnymi škodcami, chorobami, prípadne trpia chybami pri pestovaní. Samozrejme platí, že prevencia je lepšia ako následné liečenie. Ak sa už so zdravotnými problémami citrusov stretneme, dôležitá je rýchla reakcia, ktorou môžeme možné poškodenie odvrátiť.

zdroj: gettyimages.com

Živočíšni škodcovia citrusov

Roztočce (svilušky)
Tento škodca patrí hlavne v bytových podmienkach k jednému z najčastejších. Problémy s roztočcami sú spôsobené prostredím, v ktorom rastlinky pestujeme. Svilušky pre svoj rast a rozmnožovanie potrebujú suché a teplé prostredie, takže bytové podmienky sú ideálnym miestom pre ich život. Roztočce sú drobné pavúčiky, ktoré sajú zväčša na spodnej strane listov. „Pavúčikovia“ sú veľmi malí, ich veľkosť je do 0,7 mm, takže sú voľným okom takmer neviditeľní. Zbadáme ich podľa prejavu a to sú svetlé striebristé, žltohnedé alebo bronzovohnedé fľaky na vrchnej strane napadnutých listov spôsobené satím štiav. Neskôr ich spozorujeme podľa drobných pavučiniek na koncoch konárikov, prípadne zasychaním mladých výhonkov. Dokážu sa premnožiť veľkou rýchlosťou, preto musíme zasiahnuť už pri prvotnom spozorovaní. Bohužiaľ dokážu citrus, ale aj inú rastlinu, úplne zničiť. Ak už na koncoch výhonkov spozorujeme pavučinky, vtedy je už sviluška zväčša premnožená. Existuje viacero metód boja proti týmto škodcom. Existujú biologické metódy ničenia pomocou dravých roztočov, ktoré svilušky napádajú, avšak táto metóda je účinná len ak nie sú rastliny príliš napadnuté. Účinnejšou metódou je použitie chemických prípravkov. Osvedčený je napríklad prípravok OMITE 30W, ktorý treba použiť opakovane, aby sme zničili aj novovyliahnuté jedince. Treba si dôkladne prečítať informácie na prípravku a bezpodmienečne dodržať ochrannú dobu. V dnešnej dobe existuje viacero chemických prípravkov na ničenie roztočcov. Tieto prípravky sa nazývajú akaricídy. Pri veľkom premnožení sa snažíme časti škodcov zbaviť aj mechanickou cestou a to prúdom vody a až potom použijeme chemickú ochranu. V prípade opakovaného napádania musíme prípravky meniť, pretože po niekoľkých generáciách sú roztočce voči jednému prípravku rezistentné. Existuje viacero druhov roztočcov napr. roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), roztočec ovocný atď. Prejavy napadnutia sú však podobné.

Vošky
Vošky sú ďalším zo škodcov, ktoré napádajú bytové (ale nielen bytové) kultúry citrusov, ale samozrejme aj iných rastlín vo veľkej miere. Vošky škodia na rastline satím štiav z listov. Napadnutá rastlina zastavuje rast výhonov, oslabuje sa rast, rastlina zhadzuje listy. Ďalším veľmi významným negatívom pri napadnutí voškami je to, že vošky vylučujú šťavy (tzv. medovica) a na týchto šťavách sa neskôr šíria rôzne hubové choroby. Vošky sú aj roznášačmi vírusových chorôb. Ochrana môže byť mechanická v začiatkoch napadnutia, ale s veľmi neistým výsledkom. Existujú aj viaceré biologické spôsoby ochrany pred voškami. Samozrejme bojovať proti voškám môžeme použitím širokého spektra insekticídnych prípravkov.

Molice
Je to drobný hmyz s bielymi krídlami. Môžeme ho poznať aj pod bežným názvom biele mušky. Molica sa živí satím štiav rastlín a tým ich poškodzuje. Nepriamo škodí vylučovaním medovice (na ktorej vznikajú hubové choroby) a prenosom vírusových ochorení. Pri premnožení sa na spodnej strane listov vyskytuje vo veľkom množstve. Pri dotyku z rastliny húfne odlietajú. Pri použití chemického postreku je nutné tento opakovať, aby sme zahubili aj novoliahnuce sa jedince. Existuje aj biologická ochrana pomocou dravého hmyzu. Existuje viacero druhov, ktoré sa vyskytujú a škodia, sú to hlavne molica skleníková, molica tabaková a ďalšie.

Smútivka
Táto drobná čierna muška je častým problémom pri pestovaní v bytoch. Čierne mušky vyletujú z kvetináčov. Veľmi často si ju donesieme spolu so substrátom, v ktorom sú vajíčka tohto hmyzu. Veľmi dobre sa jej darí vo vlhkých rašelinových substrátoch. Rastlinám škodia larvy v pôde a to požieraním mladých korienkov. Škodcu zistíme jednoducho pri použití žltých lepových dosiek, ktoré nám pomôžu aj s redukciou dospelých jedincov smútivky. Prevenciou je nepremokrovanie substrátov. Výskyt škodcu zredukujeme aj prisušením, potom sa snažíme rastliny polievať skôr zospodu – podmokom. Pri chemickej ochrane sa sústredíme na zničenie lariev a to preliatím substrátu vodou s insekticídnym prípravkom.

Štítničky
Malé larvy sú pohyblivé, ale dospelé jedince ostávajú na jednom mieste a vytvárajú si štítok. Hlavne preto je ochrana zložitejšia, pretože štítok je voskovitý, použitá chemická ochrana sa ťažšie dostáva ku škodcovi. Tento škodca je na citrusoch jeden z najčastejších. Pri miernejšom napadnutí sa snažíme dospelé jedince odstraňovať mechanicky.

Puklice
Larvy sú pohyblivé, ale dospelé jedince ostávajú na jednom mieste podobne ako štítničky. Vytvárajú medovicu, takže okrem satia štiav škodia aj zanášaním hubových chorôb na citrusy. Podobne ako štítničky sa snažíme dospelé jedince odstrániť mechanicky.

Fyziologické poruchy citrusov

Fyziologické poruchy pri pestovaní bývajú spôsobené nevhodnými postupmi pri starostlivosti o rastliny. Tie sú spôsobené nedostatkom, prípadne prebytkom niektorých základných živín, prípadne základných činiteľov potrebných pre rast. Zo živín sú to základné prvky (NPK – dusík, fosfor, draslík), ale aj stopové prvky (najčastejšie nedostatok železa – chloróza, ale aj ďalšie). Ďalej môžu byť problémy spôsobené nedostatkami vedúcimi k tomu, že rastlina tieto látky nemôže vstrebať v dostatočnom množstve. (napr. nesprávne pH substrátu…). Ostatné činitele sú: svetlo, teplo, substrát (napr. pH) a samozrejme voda.

Základné činitele

Svetlo
Nedostatok svetla vedie k opadaniu listov. Výhonky sú tenké, veľkosť listov sa môže zväčšovať. Rastlina sa „ťahá“ za svetlom. Slnečný úpal zase vedie k „spáleniu listov, na listoch sú škvrny spálené od slnka. Prevenciou je dať pri nedostatku svetla rastlinu čo najbližšie k oknu. Naopak, spáleniu hlavne počas letných horúčav, ale aj na jar keď citrusy ešte nie sú privyknuté zvýšenej slnečnej aktivite zabraňujeme pritienením (žalúziami, roletami,…).

Teplo
Pozor musíme dávať na príliš nízku, ale aj vysokú teplotu. Najnižšia teplota, ktorú citrusy znesú sa líši od druhu k druhu. Vo všeobecnosti (okrem niektorých tropických druhov) znášajú dobre počas zimného kľudu teploty blížiace sa k 0°C. Niektoré odolnejšie druhy znesú aj mierny mráz (podpník poncirus trifoliáta zvyšuje chladuvzdornosť). Naopak citrusom nesvedčia ani teploty vysoké. Pri teplotách nad 30°C zastavujú rast, a teploty okolo 50°C už rastliny poškodzujú. Takže hlavne počas leta za oknom a v skleníku, treba na to myslieť a rastliny pritieňovať. Pozor aj na prehriatie koreňového balu (slnko svietiace na nádobu v ktorej citrus pestujeme).

Voda
Nedostatok vody sa na rastlinách prejavuje vädnutím listov, listy sa stáčajú dovnútra. Pri častom preliatí listy hnednú a dochádza k ich opadu. To je spôsobené postupným zahnívaním koreňov.

Substrát
Vhodné zloženie pestovateľského substrátu má výrazný vplyv na prosperovanie, prípadne naopak „živorenie“ rastlín. Zloženie substrátu môže priamo ovplyvňovať schopnosť rastliny prijímať živiny.

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?
Súvisiace príspevky