Pestovanie kiwi

20. júna 2019
Kiwi v košíku
zdroj: pinterest.com

V súčasnosti už môžeme v našich záhradách pestovať naozaj čokoľvek. Pri vytvorení vhodných podmienok a pravidelnej starostlivosti sa dočkáte napr. aj exotických rastlín či ovocia. Dnes vám prezradíme, ako pestovať kiwi, na čo všetko sa kiwi využíva a prečo je pre človeka také prospešné. Inšpirujte sa.

Aj keď na prvý pohľad nevyzerá kiwi príťažlivo, vo vnútri skrýva ozajstný poklad. Obsahuje vysoké percento vitamínu C, vzácne bioflavonoidy, vitamíny skupiny B, kyselinu listovú, betakarotén, vitamín E, ale aj množstvo minerálov a stopových prvkov. Tieto zdravé a chutné vzácnosti nám ponúka svojimi plodmi liana aktinídia čínska (Actinidia chinensis). Jej plod so šťavnatou zelenkastou dužinou je elixírom zdravia, ktorý je účinnejší aj chutnejší než vitamínové pilulky z lekárne.

Zdravé a chutné kiwi

Kiwi je mohutná, rýchlorastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Mladé výhonky dokážu za deň narásť o 5 až 20 cm. Veľké dekoratívne listy sú zospodu plstnaté, odparí sa z nich veľa vody. Preto potrebuje sústavnú závlahu, pôda však nesmie byť zamokrená. Vhodný je aj vysoký mulč a podľa potreby drenáž. Toto napomáha koreňovému systému, ktorý sa nachádza relatívne plytko pod povrchom zeme, preto by mala byť jej vrchná vrstva aj dostatočne výživná. Na hnojenie je najvhodnejší obohatený kvalitný kompost, ktorý súčasne slúži na úpravu kyslosti pôdy, ale aj ako zimný ochranný mulč proti namrznutiu koreňov. Aktinídia je vysokoodolná proti chorobám a škodcom. Ide o ekologické ovocie – keďže sa nemusí striekať, neobsahuje ani pesticídy.

Liečebné využitie Kiwi je silný stimulátor imunitného systému. Účinne pôsobí proti infekčným, onkologickým a zápalovým chorobám, paradontóze, reume, znižuje horúčku, pomáha pri pečeňových problémoch, zlepšuje metabolizmus, tlmí bolesť a opuchy, pomáha pri chronickej únave. Svojou vysokou antioxidačnou aktivitou znižuje oxidačný stres, teda chráni DNA bunky pred poškodením voľnými radikálmi, dokonca má aj reparačné účinky na poškodenú DNA. Vysoký obsah rozpustnej vlákniny znižuje krvný cholesterol (prevencia aterosklerózy) a detoxikuje telo spolupôsobením vitamínu C, okrem toho podporuje aj peristaltiku čriev (prevencia zápchy). Ako dobrý zdroj horčíka a draslíka prospieva srdcovo-cievnemu systému. Má schopnosť „riediť krv“ ako aspirín, ale bez vedľajších účinkov. Kiwi je účinné aj pri anémii pre vyšší obsah železa, ktoré sa vysokým obsahom vitamínu C a prítomnosťou medi veľmi dobre vstrebáva. Keďže má veľmi nízky obsah kalórií, je vhodné aj pri redukčnej diéte.

Bohatá úroda Kiwi je dvojdomá rastlina a tomuto faktu by sme mali veriť viac ako reklamám ponúkajúcim jednodomé samoopelivé odrody. Tých je malé množstvo a sú v samoopeľovaní neisté, preto je vhodnejšie zakúpiť k 3 až 5 samiciam aspoň jedného samca. Samčie kvety sú jednopohlavné, samičie majú zreteľné znaky oboch pohlaví, no ich peľ je len výnimočne klíčivý, čím sa rastlina bráni samoopeleniu a tým možno aj genetickej degenerácii. Samičie kvety väčšinou vyrastajú po jednom, zatiaľ čo samčie obyčajne po troch spolu. U nás kvitnú 7 až 14 dní v máji až júni. Obyčajne o niečo skôr ako hrozno, preto ich niekedy v kvete zachytia neskoré jarné mrazíky, proti ktorým by sme ich mali chrániť.

Opelené kvety sa sfarbujú do žlta, potom hnednú a opadnú, ale zakrátko sa objavia mladé plody. Kvety sa tvoria na letorastoch vyrastajúcich najmä z 2-ročného, občas aj staršieho dreva, a to za 1. až 8. listom letorastu. Toto si treba uvedomiť pri reze aktinídie. Kvety musia byť dobre opelené včelami alebo čmeliakmi, lebo keď sa vytvorí málo semien, budú malé alebo zdeformované aj plody (veľkosť a kvalita plodov priamo závisí od počtu opelených semien, tých býva v jednom plode aj 200). Plody zrejú podľa odrody zvyčajne v októbri až decembri, niektoré aj skôr. Na kríku vydržia niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť a vitamín C. Plody je dobré skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu. Aktinídie rodia až 40 rokov.

Rozmnožovanie Kiwi sa ľahko množí semenami. Keďže sú veľmi drobné, musíme ich hneď vysiať alebo stratifikovať vo vlhkom piesku, a to 2 týždne pri teplote 5 °C. Ešte vhodnejšie je vystaviť ich v priebehu 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Určitou výhodou môže byť ich väčšie prispôsobenie sa okolitej klíme. Nevýhodou je, že musíme dlho čakať na kvet, lebo len podľa neho môžeme určiť pohlavie semenáčika. Úspešné je množenie rezkovaním pri teplote 19 °C. Rezky režeme v zime zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm, máčame ich v stimulátore, sadíme do polovice dĺžky do mierne vlhkého substrátu a pod stálou teplotou ich necháme zakoreniť. Letné polovyzreté rezky zasa režeme od polovice júla do polovice augusta a sadíme ich rovnako ako zimné rezky. Letné rezkovanie býva úspešnejšie. Rezkovance slabšie rastú aj plodia.

Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm očkujeme v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Pred očkovaním podnože dobre zavlažíme a 14 dní pred očkovaním ich zrežeme vo výške 20 cm. Očká berieme z jednoročných výhonov a očkujeme čo najnižšie pri zemi. Na jar skrátime podnož asi 10 cm nad očkom a z očka vypučaný výhon vyviažeme k opore. Principiálne sú aktinídie odolné proti chorobám a škodcom, ale kmienky mladých rastlín je dobré chrániť drôteným pletivom pred ohrýzaním mačkami a korene zasa pred poškodzovaním hryzcami.

Kiwi zlepšuje metabolizmus, tlmí bolesť a opuchy (zdroj: pinterest.com)

Pestovanie v záhrade Kiwi ako ovíjavé liany majú enormne rýchly rast a ročné výhony dosahujú dĺžku až 8 m. V záhradách ich teda vždy pestujeme buď na rôznych drôtenkách, na pergole, pri stene budovy alebo na plote. Ak vysádzame kiwi k drôtenkám ako vinohrad, tvoríme akýsi „kiwihrad“, tak volíme spon výsadby 4 až 5 × 2 až 5 m pri výške drôtenky asi 2 m. Prvý drôt je vo výške 60 až 90 cm a ďalšie každých 50 cm. Spôsob rezu a vedenia je prakticky ten istý ako pri viniči. Keďže po jarnom reze aktinídie veľmi silne slzia, rez robíme koncom zimy alebo na jeseň po opadaní listov, ďalšie skracovacie a presvetľovacie rezy robíme počas vegetácie. Nadbytočné a konkurenčné výhony aj v lete vystriháme a plodné výhony skrátime s ponechaním 5 až 8 listov nad posledným plodom. Pri presvetľovaní dbáme na to, aby sa konkurenčné výhony neovíjali okolo kosterných alebo plodných výhonov, lebo to sťažuje pri reze ich odstraňovanie. Staré vyrodené drevo pri zimnom reze odstránime. Takto režeme samičie rastliny. Výhony samčích rastlín skrátime po odkvitnutí na dĺžku 1 m.

Vhodné odrody Z aktinídie čínskej boli vypestované odrody s väčšími plodmi, napríklad ’Abbott‘ (vhodná pre chladnejšie oblasti; plod 60 g), ’Bruno‘ (plod do 55 g), ’Hayward‘ (plod od 80 do 100 g, patrí medzi najkvalitnejšie), ’Monty‘ (plod 45 až 60 g), ’Cramer‘ (zakrpatená forma ’Haywardu‘), ’Starella‘ (vznikla krížením ’Haywardu‘ s aktinídiou argutou, je odolnejšia proti vymŕzaniu), ’Ashoka‘ (holandské šľachtenie pre strednú Európu, odoláva aj silnejším mrazom), ’Jenny‘ (samičie a samčie kvety vytvorené na jednej rastline sú vraj dostatočne schopné samoopeľovať sa). Dobrými opeľovačmi sú pre skoršie kvitnúce samičie rastliny samčie rastliny odrody ’Matua‘ a ’Tomuri‘.

Živiny Päťročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Fosfor a draslík aplikujeme jednorazovo, napríklad na jeseň, ale dusík dávkujeme trikrát: začiatkom vegetácie, tesne pred kvetom a v druhej polovici júla.

Umiestnenie Malo by byť slnečné, ale nutne mierne pritienené a chránené pred vetrom a prievanom, najlepšie na južnej a juhovýchodnej strane, ale dobre rastie aj na chránenej východnej či západnej strane.

Pôda Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou, teda s pH 5,5 až 6, nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny. Za sucha trpí liana stresom, zastavuje rast, vädne a môže uhynúť. Ak ju včas zavlažíme a nie je veľmi poškodená, znovu obnoví rast. Optimálnu vlhkosť pôdy musíme strážiť.

Odolnosť voči mrazu Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť a u nás pestované odrody znesú v dospelosti zimnú teplotu až -16 °C aj menej. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C, neskoršie však mrazuvzdornosť klesá, takže kvety zničí už 3-stupňový mráz. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch, aby neplesniveli. Štepence pestujeme prvé dva roky v nádobách a okrem letnenia vonku ich zimujeme vo vnútri pri teplote 0 °C.

Aktinídia má krátke obdobie dormancie (zimného pokoja), preto je pripravená na rašenie už na prelome starého a nového roka. Keď v nej počas teplej zimy začne prúdiť miazga a drevo zmrzne, tak z pravokorenného koreňa (ak je kiwi namnožené z rezkov) na jar vyrazia nové výhony danej odrody. U štepencov vyrastie podpníkový semenáč, ktorý nemusí rodiť kvalitné ovocie. Toho roku sa však ovocia nedočkáme, lebo kiwi rodí na jednoročnom dreve vyrastajúcom však z dvojročného, niekedy aj staršieho dreva. Kiwi pučí pri 8 °C.

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?
Súvisiace príspevky