Pestovanie maku

19. septembra 2019
Pestovanie maku

Pestovanie maku má u nás tisícročnú tradíciu. Záujem oň v súčasnosti opäť ožíva a v našich záhradách sa s ním čoraz častejšie stretávame ako s okrasnou, ale aj úžitkovou rastlinou.

Tajomstvom opradené makovice

Na území Európy bol mak rozšírený už v predhistorických dobách. Prvá zmienka o ňom a jeho využití pochádza z Mezopotámie a je stará viac než 5 400 rokov, kde sa spomína ako „rastlina radosti“. Antickí Gréci a Rimania aj Egypťania ho poznali ako prostriedok na tlmenie bolesti. Z oblasti Stredozemného mora sa rozšíril do Indie a Číny, kde sa začal využívať najmä na výrobu ópia, ktoré už v ôsmom storočí používali ako liek a viedli sa preň vojny. Na Slovensku sa mak pestoval už počas Rakúsko-Uhorska, vďaka čomu sa stal významnou olejninou. Po druhej svetovej vojne sa začalo so zhromažďovaním krajových materiálov a so šľachtením maku. Mak siaty patrí do čeľade makovitých (Papaveraceae) a do rodu Papaver, ktorý má viac ako 120 druhov, z toho však iba jeden kultúrny. Latinský názov znie Papaver somniferum, čo v preklade znamená prinášať spánok. Už naše staré mamy vedeli o upokojujúcich účinkoch maku. Odvar z neho používali ako prírodné uspávadlo pre neposedné deti. Mak je vhodný pri chronickej únave, strese, psychickej aj fyzickej námahe, tlmí bolesti hlavy, stabilizuje činnosť srdca, je účinný pri angíne a reumatických ochoreniach. Obsahuje veľa dôležitých minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín, je v ňom dvanásťkrát viac vápnika ako v mlieku, preto je mimoriadne cenený pri prevencii osteoporózy. Pre vysoký obsah alkaloidov v rastlinách je pestovanie maku vo väčšine krajín EÚ zakázané. Hoci u nás je povolené, výnosy sú z roka na rok nižšie.

Malých pestovateľov maku na Slovensku je málo a záujem o kvalitný, ručne zbieraný mak je čoraz vyšší. Práca s ním – od výsevu semienka až po jeho získanie z makovíc – je síce veľmi náročná, no, našťastie, je ešte dostatočný záujem zo strany verných pestovateľov. Okrem modrého mak bielosivý, ktorý má výraznú makovú chuť, je lahodnejší a sladší, mak sivý s chuťou orieškov, ako aj mak hnedosemenný, ktorý má chuť slnečnicových semienok. Pestujú ho tradičným spôsobom, ručne ho zberajú, potom semienka z makovíc ručne vyrezávajú, perú a sušia, čím dokážu sledovať kvalitu, takpovediac, každého semienka. Na rozdiel od maku zberaného mechanicky je kvalitnejší, pretože semienka sa nepoškodia. Vydrží dlhšie skladovaný bez toho, aby zhorkol.

Pestovanie
Ak chcete mať vlastný mak, ktorý je nielen veľmi zdravý a chutný, ale poskytuje vzácny peľ hmyzu, okrem toho krásnymi kvetmi a neskôr makovicami skrášli vašu záhradu,poradíme vám, ako na to. Siať treba koncom februára až začiatkom marca do dobre pohnojenej pôdy zásobenej živinami. Ideálne miesto je tam, kde bude mať dostatok slnka, prípadne polotieň na otvorenej ploche. Nájsť voľné miesto v malej záhradke môže byť síce problematické, no predídete tak nájazdom vtákov, ktoré s obľubou vyzobávajú mak z makovíc. Nikdy ho nesejte na to isté miesto, je potom náchylný na rôzne hubové ochorenia. Plochy striedajte aspoň s trojročným odstupom. Vysievajte ho do riadkov vzdialených 30 cm a do hĺbky 0,5 cm. Môžete si pomôcť tak, že drobné semená zmiešate s malým množstvom piesku. Zabránite tomu, aby sa semienka v zemi spojili do hrudiek. Keď sa na mladých rastlinkách začnú tvoriť pravé lístky, pretrhajte ich na vzdialenosť asi 5 cm. Ideálne je, keď má každá rastlinka iba jednu hlavičku. Ak mak pretrháte veľmi riedko, začnú sa tvoriť viaceré hlávky, ktoré budú dozrievať postupne a môže sa stať, že kým budete čakať na to, že budú zrelé všetky makovice, vtáky vám vyzobú semienka z tých, ktoré medzičasom dozreli. Rastlinky nezabudnite prihrnúť pôdou a okopať. Do kvitnutia ich dobre zavlažujte aspoň raz za týždeň, po odkvitnutí už vlaha nemusí byť taká výdatná. Pravidelne ich okopávajte a odburiňujte. Mak dozrieva koncom júla až v auguste. Zrelosť zistíte tak, že makovice pri zatrasení šuštia. Najlepšie výsledky pri zbere dosiahnete postupným zbieraním makovíc. Režte ich aj so stonkou dlhou 10 cm a nechajte dosušiť pod strechou. Až po dosušení z nich vyberajte semená tak, že makovice narežete pod „korunkou“ a vytrasiete ich. Následne semená nechajte v tenkých vrstvách presušiť. Mak je možné vysievať už na jeseň, no musí to byť jesenná odroda, ktorá je však na našom trhu pre záhradkárov nedostupná.

zdroj: gettyimages.com

Boj proti škodcom
Najčastejším škodcom maku je voška maková (Aphis fabae), ktorej najľahšie predídete pretrhávaním rastlín a odstraňovaním poškodených častí. Ak je porast dostatočne silný, s voškami si poradí. Veľmi bežnými škodcami v čase kvitnutia sú rôzne druhy žravého hmyzu, najbežnejší je krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba). Prezimuje v pôde v štádiu dospelých chrobákov, ktoré vyhľadávajú porasty krátko pred kvitnutím. Samičky kladú vajíčka do mladých makovíc, vyliahnuté larvy sa živia semenami. Účinný je ručný zber chrobákov, prípadne chemická ochrana. Okrem škodcov mak často napáda pleseň maková. Predídete jej tak, že na to isté miesto ho vysievate aspoň s trojročným odstupom. Ak však mak už touto plesňou trpí, napadnuté rastliny čo najskôr odstráňte.

Legislatíva
Osivo maku bežne zoženiete v záhradníckych predajniach. S pestovaním môžete začať na malej ploche. Pri väčších rozlohách musíte dodržať zákon. Pre obsah alkaloidov v makovine, podlieha pestovanie maku na výmere väčšej ako 100 m2 ohláseniu a upravuje ho zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?