Pestovanie papriky

24. augusta 2019
Pestovanie papriky

Rôzne farby, veľkosti aj tvary, chuť sladká aj pálivá, úžasne chrumkavá a svieža, vhodná na chlebík, do šalátov aj zaváraninových fliaš, a zároveň plná vitamínov a minerálov. Všetky tieto atribúty patria jednej jedinej zelenine – paprike. Chcete sa dozvedieť niečo viac o jej pestovaní? Inšpirujte sa.

Paprika, to je zelenina desiatok tvarov, farieb aj chutí. Je pravda, že niekoľko druhov kúpite aj v supermarketoch a na trhoviskách, nie je ale nad to, dopestovať si papriky svojpomocne, presne podľa vašej chuti. Pestovanie papriky nie je žiadna veda. Prinášame vám niekoľko tipov a inšpirácií, ako sa o ne starať, aké odrody sú vhodné na pestovanie a ako predchádzať ochoreniam, ktoré papriky postihujú.

Paprikové variácie

Sadenice Pestovanie papriky zo semien je veľmi náročné. Papriky by ste si mali, rovnako ako paradajky, predpestovať doma, napr. v kelímkoch od jogurtov, prípadne v špecializovaných nádobách na sadenice, ktoré kúpite v záhradkárskych potrebách. Tam, resp. na trhoviskách, môžete často kúpiť aj predpestované sadenice najrôznejších odrôd. Aj paprike, tak ako paradajke, škodí chladné počasie, preto by ste mali s pestovaním vonku a výsadbou sadeníc do pôdy počkať aspoň do polovice mája, kedy už nebudú hroziť prízemné mrazy. S predpestovaním by ste mali začať koncom februára alebo na začiatku marca, keďže sadenice rastú cca 2 mesiace. Papriky by ste nemali pestovať v rovnakej pôde po sebe alebo po príbuzných rastlinách, počas 3 – 5 rokov. Naopak, dariť sa im bude tam, kde boli predtým zasadené tekvice, strukoviny, kukurica alebo koreňová zelenina.

Vysádzanie aj na balkón Papriky sú pomerne náročné na živiny,a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Môžete do nej zapracovať maštaľný hnoj už na jeseň, prípadne granulované kravské hnojivo alebo kompost pri vysádzaní. Hnoj od hydiny používajte opatrne – hrozí vädnutie rastlín. Rastliny vysádzajte 40 – 60 cm od seba. Väčšina odrôd papriky sa zaobíde bez opory pri pestovaní, druhy s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie vyviazať o opornú drevenú palicu alebo oceľovú tyč. Týmto druhom odrôd sa lepšie darí v skleníkoch. Pestovanie papriky je možné aj v skleníku, fóliovníku či parenisku. Intenzívne teplo im neuškodí, dozrejú skôr a v prípade dostatočného zavlažovania budú mať veľmi bohatú úrodu. Alternatívnym spôsobom je pestovanie papriky v byte – na balkóne či terase, napr. vo veľkom kvetináči, vedre, nádobe či vo vreci. Na dne nádoby by mali byť odvodňovacie otvory a 5 – 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž oddeľte netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal. Substrát by mal mať hrúbku aspoň 20 cm. Pestovanie papriky v zime je pomerne problematické, ujmú sa skôr menšie druhy chilli papričiek, ktoré nie sú také náročné, ako bežné veľké papriky.

Zalievanie, hnojenie a ďalšia starostlivosť Papriky si potrpia na dostatočné zavlažovanie, jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievajte ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy (rozhodne nie čerstvou studenou vodou zo studne). Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kým nie je slnečné žiarenie príliš intenzívne. Pri nedostatočnom zavlažovaní hrozí, že sa plody dostatočne nevyvinú, budú malého vzrastu a budú im zasychať špičky. Papriku pestovanú v nádobe taktiež bohato zalievajte, no zároveň opatrne, aby ste ju nepreliali. Papriku môžete občas aj prihnojiť, najčastejšie sa používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v kvetináčoch či iných nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním. Hnedé škvrny na plodoch alebo zasychanie špičiek signalizujú nedostatok vápnika. Ten sa môže do rastlín ťažšie vstrebávať v prehnojenej pôde, plnej dusíka a draslíka. Dodatočný vápnik môžete dodať cez prípravky na listovú výživu. Prvé kvety papriku vyčerpávajú, pričom všetku výživu využíva na ich rast a tvorbu plodov. Ak však prvé kvety odtrhnete, rastlina bude ďalej rásť, bude robustnejšia a zarodí väčším počtom mohutnejších plodov. Plody papriky zbierajte priebežne podľa požadovanej veľkosti, nenechávajte ich na rastline, keď udrú prvé mrazy.

Choroby a škodcovia papriky

Najčastejšie choroby postihujúce papriky sú.

  • Stolbur papriky – patrí medzi vírusové choroby papriky, Aj keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien. Prevenciou sú opakované postreky proti cikádkam v júni a júli – pomôžu prípravky proti voškám, okrem Primoru
  • Suchá škvrnitosť plodov – prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika. Prevenciou je dostatočné zavlažovanie, vyrovnaná výživa rastlín a hnojenie listovými hnojivami s obsahom vápnika
  • Slnečný úpal zeleniny – ide o poškodenie listov, stoniek aj plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté. Prevenciou je, ak necháte sadenice na slnečné žiarenie postupne privyknúť a odstraňovanie prebytočných výhonkov budete vykonávať pri zamračenom počasí
  • Vädnutie papriky – ide o hubové choroby papriky – pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom od hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny. Sklerocíniovému vädnutiu predídete sadením paprík vo väčších vzdialenostiach, vetraním rýchliarní či zavlažovaním v skorých ranných hodinách

Paprika má desiatky tvarov, farieb aj chutí (zdroj: pinterest.com)

Najčastejší škodcovia na paprikách

  • Roztočec chmeľový – malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 – 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na viac ako 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín. Zlikvidovať ho môžete chemickými postrekmi
  • Strapka západná – drobný, asi 1 – 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu, účinné látky by ste mali striedať, pretože strapka si na ne rýchlo vytvára rezistenciu
  • Molica skleníková – známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny aj skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť trikrát v časovom intervale 3 – 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov. Na odchyt dospelých molíc môžete použiť aj žlté lepové doštičky
  • Vošky – dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať. Na paprikách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková

Na priamu konzumáciu aj zaváranie Paprika je veľmi rozmanitá zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky). Ak máte radi pálivé jedlo, určite si vyberiete z viacerých druhov chilli papričiek, medzi ktoré patrí napr. Jalapeno, Trinidad Scorpion, Habanero, atd.

Najobľúbenejšie odrody papriky

  • PCR – asi najčastejšie pestovanou odrodou. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné. Je vhodná na poľné pestovanie aj rýchlenie a používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu
  • Baraní roh zelený – Barkol – poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 – 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C. Baranie rohy sa pre svoju štipľavú chuť hodia na konzerváciu
  • Dolmy F1 – odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom aj poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýto-zelenej farby. Hodí sa na priamu konzumáciu
  • Slovakia – veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi. Pestovatelia ju úspešne pestujú aj vo fóliovníkoch
  • Kozí roh Branko – paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby. Majú sladkú chuť a sú vhodné na konzervovanie
  • Paprika jabĺčková – známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú napr. naplnené kapustou
  • Jalahot F1 – chilli – paprika typu Jalapeno s intenzívne pálivou chuťou, ktorá je rozšírená v Mexiku a USA. Plody sú drobné, špicaté, dlhé cca 7,5 cm a široké cca 3,5 cm. Môžete ju pestovať na poli, v skleníkoch aj vo fóliovníkoch

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?