Pestovanie uhoriek

9. augusta 2019
Pestovanie uhoriek

Sú nesmierne chutné v surovom aj konzervovanom stave, siahnete po nich ako po prílohe, ale aj ako po surovine do šalátov. Presne tak, hovoríme o uhorke, veľmi chutnej, zdravej a výživnej zeleninke, ktorá nám spríjemňuje takmer celé leto. Poďte sa s nami inšpirovať, ako si ju dopestujete aj vo vlastnej záhrade.

Za posledné desaťročie sme si akosi zvykli na ľahko dostupnú zeleninu zo supermarketov, pre ktorú mnohí ľudia stratili záľubu v záhradkárčení a svojpomocnom pestovaní zeleniny a ovocia. Chuť takejto zeleniny má od tej doma dopestovanej poriadne ďaleko a platí to napr. aj o uhorkách.

V lete šalátik, v zime lahodná príloha

Ak sa chcete pustiť do pestovania vlastných uhoriek, poradíme vám, ako rozlišovať medzi jednotlivými odrodami, ako sa o ne starať a pred akými hrozbami ich chrániť.

Odrody uhoriek Väčšina z nás pozná len dva druhy uhoriek – tzv. nakladačky (nazývané aj uhorky poľné), ktoré majú menšie rozmery, výraznejšiu chuť a sú vhodné na zaváranie a tzv. šalátové uhorky (niekedy nazývané aj hadovky). Z oboch typov nájdete v záhradkárskych potrebách desiatky odrôd. Uhorka je pôvodne jednodomá (rôznopohlavná) rastlina, t. j. rozoznávame pri nej samčie a samičie rastliny. V súčasnosti je väčšina odrôd tzv. hybridov – tie majú najlepšie vlastnosti samčích aj samičích rastlín, označenie F1 a výnosy z nich sú omnoho vyššie než z nehybridných osív.

V poslednej dobe si záhradkári obľúbili aj tzv. partenokarpické odrody. Tieto uhorky nepotrebujú pre vývin plodu opelenie hmyzom. Partenokarpické boli v minulosti iba tzv. šalátové uhorky, ktoré sa pestujú v skleníkoch a fóliovníkoch, kde hmyz potrebný na opelenie nemá prístup. Zoženiete aj partenokarpické odrody uhoriek nakladačiek. Rodia skôr ako bežné odrody nakladačiek a sú taktiež odolnejšie voči plesniam. Nevýhodou partenokarpických odrôd je, že pri náhodnom opelení hmyzom rodia deformované plody (môžu mať napr. tvar hrušky). Tieto deformácie sa pri nakladačkách obvykle nestihnú prejaviť, keďže nakladačky sa zbierajú v skorom štádiu.

Jedným z kritérii pri výbere odrody uhoriek je aj delenie na jemnoostné a hruboostné uhorky. Jemnoostné potrebujú viac tepla, zatiaľ čo hruboostné znášajú aj väčšie tepelné výkyvy a hodia sa preto do chladnejších oblastí. Mnohí pestovatelia však hruboostné uhorky nemajú radi, pretože pri zbere ich ostne jemne bodajú do prstov. Mnohí pestovatelia sa obávajú horkosti uhoriek nakladačiek. Tá sa prejavuje iba pri priamej konzumácii, pri zaváraní a naložení do nálevu horkosť vymizne. Ak chcete nakladačky konzumovať aj čerstvé, vyberte si niektorú z tzv. geneticky nehorkých odrôd. Najlepšie odrody uhoriek nakladačiek, ktoré sú geneticky nehorké, sú napr. Bohdana F1, Romana F1, Fatima F1 (jemnoostné) alebo Lada F1 a Jitka F1 (hruboostné).

Pôda Uhorky sú teplomilné rastliny a potrebujú dostatočne svetlé stanovisko, najlepšie v závetrí. Obľubujú stredne ťažkú teplú pôdu s bohatým obsahom živín. Ťažšiu pôdu môžete pred ich výsadbou odľahčiť zapracovaním piesku. Pôdu chudobnú na živiny pripravíte na ich výsadbu zapracovaním hnoja alebo kompostu. Uhorky majú v pôde rady draslík, no chlór im príliš nesedí. Dobré je tiež nechať takto pripravenú pôdu cca 2 – 3 týždne odpočinúť. Podľa ľudovej pranostiky sa uhorky vysievajú na Marka, čo je 25. 4. Keďže tieto rastliny obľubujú teplo, orientujte sa radšej podľa aktuálnej teploty. Osivo uhoriek vychádza najlepšie pri teplote 10 – 15 °C a pri príliš chladnej pôde by klíčenie trvalo dlho, semená by mohli v pôde začať hniť. Nič teda nepokazíte, ak si výsev uhoriek necháte až na polovicu mája, po posledných prízemných mrazoch. Uhorky potrebujú veľa vlahy. Teplota závlahovej vody by mala byť čo najbližšia teplote pôdy. Mali by ste ich preto polievať odstátou vodou, pretože čerstvá voda zo studne je zväčša príliš studená. Najvhodnejší čas na zavlažovanie uhoriek je ráno alebo večer, kedy sa teploty vyrovnávajú. Pri polievaní sa snažte nenamočiť listy – tým minimalizujete riziko tvorby plesní.

Pestovanie uhoriek na sieti, v záhonoch či v skleníku Mnoho pestovateľov vysieva uhorky do záhonu, uhorka je však popínavá rastlina, a tak jej môžete zaobstarať zvislú mrežovú konštrukciu, po ktorej sa bude ťahať (napr. tzv. kari rohož určená do betónu). Niektorí pestovatelia vysádzajú uhorky pod dve o seba opreté konštrukcie, ktoré spolu vytvárajú tvar písmena A, prípadne využívajú konštrukciu z oceľových tyčí či drevených hranolov, na ktorej je zavesená sieť.

Okrem sietí môžete uhorky vyväzovať aj na napnutý špagát, uchytený o vrchnú časť konštrukcie. Viazanie uhoriek by malo začať hneď ako na rastlinách vyrastú 3 – 4 listy. Pod prvým listom rastlinu priviažte, ale nie napevno, aby nebola priškrtená. Potom ju obtáčajte okolo špagáta cca každý týždeň v závislosti od rýchlosti rastu. Takto pestované uhorky lepšie odolávajú plesniam, pretože ich listy po daždi rýchlejšie schnú. Taktiež týmto spôsobom pestovania šetríte miesto v záhradke, a tiež svoj chrbát a kĺby, keďže sa pri ich zbere nemusíte príliš zohýbať.

Uhorky vysiate do zeme môžete ochrániť prikrytím bielou netkanou textíliou, ktorá udrží v pôde dostatok tepla aj pri prudších zmenách vonkajšej teploty. Taktiež uhorky ochráni pred škodcami, ktorí by mohli semená vyhrabať. Pestovanie uhoriek je možné aj v kvetináči, napr. na balkóne. Nezabudnite im do kvetináča upevniť dostatočne silnú oporu, po ktorej sa budú môcť šplhať. Niektorí pestovatelia obľubujú pestovanie uhoriek vo vyvýšených záhonoch, ktoré môžu byť napr. murované alebo tvorené drevenou guľatinou zatlčenou do zeme. Vyvýšené záhony majú zároveň dekoratívnu funkciu a umožňujú oddeliť jednotlivé časti záhrady

Niektorí záhradkári pestujú uhorky v slame – t. j. pod rastliny nasypú cca 10 cm vrstvu slamy. Tá pomôže obmedziť tepelné výkyvy, stabilizuje vlhkosť a pomôže tiež optimálnej distribúcii oxidu uhličitého v pôde. Slamu môžete nahradiť aj drevitou vlnou.

Šalátovky do skleníka Aj keď ich môžete pestovať aj v prízemných záhonoch, šalátovým uhorkám sa najlepšie darí v skleníku. Nezabúdajte na dostatočné zalievanie, zachovajte v skleníku čo najvyššiu vlhkosť a skleník vetrajte až pri teplotách nad 28 °C. Po vyvetraní môžete obnoviť vlhkosť vodou z rozprašovača. Ak hlavný výhonok prerastie vrch konštrukcie, mali by ste ho skrátiť a priviazať. Lepší vývin rastliny zaistíte, keď odstránite od výšky 70 cm všetky jej bočné výhonky a kvety. Samozrejme, uhorky nemusíte sadiť len vo forme osiva, ale môžete si ich aj predpestovať v kelímku podobne ako napr. papriky či paradajky. Kelímok by mal mať priemer aspoň 6 cm a mali by ste ho naplniť výživným substrátom, ktorý by mal byť iba mierne vlhký, aby semená nezačali hniť. Doprajte im dostatok svetla, no teplotu na noc im znižujte, aby nenarástli príliš do výšky, kým bude vonku dosť teplo na ich zasadenie.

Zber uhoriek Čas dozrievania uhoriek je závislý od odrody, spôsobu jej pestovania a počasia. Uhorky pestované z priesad dozrievajú skôr. Šalátové uhorky zbierajte, keď sú ešte krehké a nemajú vyvinuté semená, neskôr môžu začať horknúť alebo mať chuť podobnú tekviciam. Samozrejme, veľkosť plodov taktiež závisí od odrody. Nakladačky zbierajte tak, aby mali primeranú veľkosť na zaváranie (cca do 8 cm). Nesmú začať žltnúť, potom strácajú chuť a začne v nich prevládať horkosť. Čerstvé uhorky môžete uskladniť pri teplote 7 – 10 °C, vtedy vydržia cca 2 – 3 týždne. Trvanlivosť im predĺžite umiestnením do chladničky.

Uhorky (zdroj: pinterest.com)

Choroby a škodcovia uhoriek Aj keď sa môže zdať, že ide o nenáročné rastliny, aj uhorky ohrozujú rôzne choroby a škodcovia:

  • Pleseň uhorková – vyvinie sa na listoch v dôsledku častého vlhčenia, najmä z dôvodu častého namáčania listov pri polievaní alebo pri dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri pestovaní v tieni. Prejavuje sa drobnými žltými škvrnami na listoch, ohraničených žilnatinou. Pod škvrnami sa na spodnej strane listov objaví sivohnedý nálet konídionosičov s tmavými výtrusmi. Listy zasiahnuté plesňou postupne zhnednú a uschnú spolu s celou vňaťou. S preventívnymi postrekmi proti plesni by ste mali začať už začiatkom júna, počas zberu uhoriek používajte prípravky s krátkou čakacou lehotou
  • Múčnatka uhorková – hubové ochorenie, pre ktoré sú typické biele listy – na nich, stonkách a kvetoch sa tvorí biely povlak. Napadnuté rastliny majú spomalený rast a rodia menej plodov. Múčnatke sa darí najmä v teplom a suchom počasí a okrem uhoriek napáda aj melóny, tekvice, begónie, cyklámeny, chryzantémy či georgíny. Preventívnymi opatreniami sú vetranie skleníkov, dostatočná závlaha a vyrovnaná výživa rastlín. Pri prvom napadnutí múčnatkou môžete použiť aj vhodné postreky
  • Molica skleníková – ľudovo nazývaná aj biela muška, ktorá je škodcom rýchlenej zeleniny aj skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú tekutinu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia – čerňovky. Na zlikvidovanie molíc musíte urobiť v krátkych intervaloch cca 3 – 5 dní aspoň 3 ošetrenia s prestriedaním rôznych druhov prípravkov. Na odchyt molíc môžete použiť aj žlté lepové doštičky. Ekologicky sa dajú zlikvidovať nasadením moličiara skleníkového, ktorý nakladie vajíčka do lariev molice
  • Strapka západná – drobný štíhly hmyz s veľkosťou 1 – 3 mm a s dvomi pármi úzkych krídiel. Časti rastlín napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky a strácajú zelenú farbu. Prevenciou je inštalácia ochranných sietí na vetracie otvory v skleníkoch a odstraňovanie buriny, v ktorej sa strapky zvyknú zdržiavať. Na likvidáciu strapiek sú vhodné prípravky na báze parafínového oleja, prípravky však striedajte, pretože strapka si rýchlo vytvára rezistenciu
  • Slimáky a slizniaky – obľubujú vlhkosť a často sa skrývajú na vlhkých miestach s trvalým tieňom, kde aj prezimujú. Prevenciou pred ich výskytom je odstránenie zarastených a tienistých miest v záhrade, na ktorých sa drží vlhkosť. Taktiež môžete zvoliť opačnú taktiku a rozložiť na záhrade dosky či textílie, pod ktorými sa zhromaždia a následne ich môžete fyzicky zlikvidovať. Nalákajú ich aj poháre do polovice naplnené pivom a zapustené do pôdy po okraj. Chemicky ich môžete zničiť pomocou rôznych prípravkov vo forme návnad
  • Vošky – najnebezpečnejší škodcovia pre uhorky, pretože sa dokážu v krátkom čase extrémne premnožiť. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov uhorky a prenášajú taktiež rôzne vírusové choroby, ktoré znehodnocujú úrodu. Vošiek je viacero druhov, na uhorkách najčastejšie nájdete vošku broskyňovú (Mysus persicae) či vošku rešetliakovú (Aphis nasturtii). Proti voškám by ste mali zasiahnuť čo najskôr po ich náleze, pri výbere prípravku si dajte pozor, aby bol účinný na ten druh vošiek, ktorý vaše uhorky napadol (nie každý prípravok účinkuje na každý druh)

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?