Kandidát na prezidenta Štefan Harabin môže získať pár percent navyše tým, že sa Andrej Danko (SNS) vzdal kandidatúry v jeho prospech, no rozhodne mu to nepomôže dostať sa do druhého kola volieb. Pre agentúru SITA to povedal politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
„Andrej Danko sa chce predovšetkým vyhnúť trapasu, pretože hrozí, že by ako predseda koaličnej strany získal nejakých pár percent a figuroval by na jednom z posledných miest,“ zhodnotil Mesežnikov.
Nereálne požiadavky
Dôležité podľa neho bude, aké odporúčania budú mať pre svojich voličov politici vrátane Andreja Danka pred druhým kolom prezidentských volieb. „Tam uvidíme, či podporí Pellegriniho, alebo bude ticho. Možno ale ešte bude chcieť zobchodovať svoju podporu Pellegrinimu tak, ako sa o to pokúšal už predtým,“ hovorí politológ.
Viac o téme: Prezidentské voľby na Slovensku 2024
Slovenská národná strana chcela za podporu kandidatúry Petra Pellegriniho (Hlas-SD) ďalšie ministerstvo a aj post predsedu parlamentu, ak sa uvoľní po Pellegrinim. Keď sa Dankovi takýto obchod nepodaril, rozhodol sa kandidovať sám.
„Jeho požiadavky sú nereálne. Strana, ktorá ledva preliezla do parlamentu, by chcela mať aj predsedu parlamentu, aj nejaké ministerstvo a meniť koaličnú zmluvu. Nikto tomu nerozumel, k ničomu to neviedlo,“ zhodnotil Mesežnikov.
Nie je to prekvapivé rozhodnutie
Dankove vzdanie sa kandidatúry práve v prospech Štefana Harabina nie je podľa neho prekvapivé, pretože obaja majú rovnakú politickú a ideologickú orientáciu, a to najmä v zahraničnej politike, kde je zjavný ich príklon k Rusku. „Danko sa za posledných pár rokov dosť ‚zharabinizoval‘,“ skonštatoval politológ.
Súboj medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom v druhom kole prezidentských volieb však už nemôže nič ohroziť, domnieva sa.
Poukazuje na to, že strop, ktorý je Harabin schopný dosiahnuť, sa ukázal už v predošlých prezidentských voľbách v roku 2019, keď skončil na treťom mieste a získal 14,34 percenta hlasov. Preferencie Pellegriniho a Korčoka sa však pohybujú nad úrovňou tridsiatich percent, resp. v niektorých prieskumoch až okolo 35 percent.