Sadenie jahôd

24. augusta 2019
Sadenie jahôd

Voňavé, sladké, červené – jedným slovom jahody. Patria k prvým poslom blížiaceho sa leta, chutia čerstvé, v koláčoch, ako prísada lahodných drinkov, ale aj v zime, ako zaváraná pripomienka sviežich letných večerov. Poďte sa s nami inšpirovať, ako ich správne a s úspechom pestovať.

Doma vypestované jahody sú tisíckrát chutnejšie ako tie zo supermarketov. Toto prvé ovocie leta je jedným z najchutnejších drobných ovocí vôbec. Jahody sú jedny z najjednoduchších rastlín na pestovanie, vďaka odolnosti voči nízkym teplotám a ich prispôsobivosti. Môžete ich pestovať v záhradke, vo vyvýšených záhonoch alebo v kvetináčoch na balkóne.

Sladkí poslovia leta

Odrody Jahôd Jednotlivé odrody jahôd rozdeľujeme do dvoch hlavných skupín podľa obdobia, v ktorom prinášajú plody.

Klasické jahody (napr.senga sengana, haneoye, elvíra, atď.), rodiace tri týždne zvyčajne v júni až júli. Klasické jahody sa ešte rozdeľujú na skoré a neskoré podľa obdobia, kedy začnú prinášať úrodu. Ich plody sú veľmi kvalitné a najlepšie sa hodia na dlhšie skladovanie a zaváranie.

Stále rodiace jahody (napr. diamante, aromas, selva, atď), ktoré rodia celú sezónu až do prvých mrazov. Počas skorého leta je ich plodivosť najvýraznejšia, no naďalej kvitnú a prinášajú plody v menšom množstve až do jesene. Na dobrú plodivosť potrebujú chladnejšie noci (pod 18 stupňov Celzia). Skvelo sa hodia aj na pestovanie vo väčších kvetináčoch a vyvýšených záhonoch.

Okrem týchto dvoch základných skupín existuje veľa iných typov – napríklad lesné jahody alebo rôzne previsnuté formy, vhodné do kvetináčov.

Čas výsadby Jahody môžeme sadiť skoro na jar (približne 6 týždňov pred posledným jarným mrazom) alebo ich sadíme počas neskorého leta (druhá polovica augusta) až jesene. Ak máte sadenice predpestované v kvetináčoch, môžete vysádzať počas celého roka.

Ako sadiť jahody Na výsadbu si vyberte slnečné stanovisko s úrodnou pôdou bez burín. Jedna rastlina plodí bohato dva až štyri roky, takže pôda musí obsahovať veľa živín. Ideálny je kvalitný kompost, no použiť môžete aj vyzretý hnoj a zapracovať ho do pôdy. Po dvoch až štyroch rokoch je potrebné rastliny vymeniť za nové, avšak kvôli úrodnosti pôdy, ako aj škodcom a chorobám sa neodporúča vysádzať jahody vždy na rovnaké miesto. Niektoré odrody sa dajú vysádzať aj priamo zo semien, no vo väčšine prípadov sa sadia predpestované sadeničky, prípadne voľnokorenné dormantné sadenice predávané vo zväzkoch.

Základným pravidlom pri vysádzaní jahôd je, aby bolo srdiečko (širšia časť rastliny, odkiaľ vyrastajú listy) na úrovni pôdy. Najčastejšou chybou pri výsadbe jahôd je, že srdiečko skončí zahrabané pod úrovňou pôdy. Takáto rastlina potom neprosperuje a môžu ju napádať rôzne choroby. Rozdeľte jednotlivé sadenice a odstrihnite prípadné poškodené alebo choré/suché listy a koreňe. Nájdite srdiečko a zasaďte rastlinku tak, aby bolo srdiečko na úrovni pôdy a korene boli voľne roztiahnuté v pôde. Pestovanie  jahôd si vyžaduje mierne kyslú pôdu (PH 5,5 až 6,5). Ak po výsadbe jahôd pokryjete pôdu okolo rastliniek mulčom, značne vám to uľahčí neskoršiu prácu s odburiňovaním a zredukuje potrebu zálievky. Mulč takisto zachováva kyslosť pôdy. Spon (vzdialenosť jednotlivých rastlín medzi sebou pri výsadbe) závisí od použitej odrody. Jahody, ktoré často vyháňajú poplazy by mali byť vysádzané až v 45 cm rozostupoch. Varietám, ktoré nemajú mnoho poplazov (napr. lesné jahody) postačí aj 30 cm spon.

Starostlivosť Ak ste jahody sadili na jar, počas ich prvej sezóny sa odporúča redukcia kvetov a to najmä v prípade klasických odrôd jahôd. Rastliny sa tak nevysilia a budúcu sezónu môžete očakávať bohatú úrodu. Pri stále rodiacich jahodách sa taktiež odporúča jarná prebierka kvetov, čo má za následok bohatšiu a chutnejšiu plodivosť počas druhej polovice sezóny. Pri silno rastúcich varietách odstrihnite približne polovicu poplazov, aby ste pomohli materským rastlinám koncentrovať sa na budúcoročnú úrodu. Ak nepotrebujete viac rastlín, môžete odstrániť aj všetky poplazy.

Po zbere poslednej úrody jahôd je potrebné upraviť hriadky: povytŕhajte všetku burinu, zostrihnite jahody do výšky 10 cm a doplňte jahodám výživu zapracovaním 2 cm vrstvy kompostu do pôdy. Väčšina jahôd vyháňa poplazy, z ktorých sa najlepšie množia ďalšie rastlinky. Zakorenený poplaz vyberte zo zeme skoro na jar alebo od polovice augusta, odstrihnite poplazy tak, aby zostal len korienok a listy a takúto sadeničku môžete zasadiť na svoje stanovište.

Zber a skladovanie jahôd Chuť a vzhľad sa môže v jednotlivých sezónach značne líšiť. Chladné, mokré počasie počas jari môže viesť k mäkkým a vodnatým jahodám, zatiaľ čo teplé a slnečné počasie prináša sladšie a pevnejšie plody. Jahody zbierajte aj s kúskom stonky, ktorú odstráňte až tesne pred konzumáciou. Jahody tak zostanú dlhšie čerstvé. Najvhodnejší čas na zber jahôd je ráno, keď sú teploty ešte nižšie. Okamžite po zbere je potrebné ich umiestniť do chladničky. Jahody spotrebujte do troch dní od zberu, aby ste si naplno vychutnali chuť a farbu.

Prevencia proti škodcom a chorobám jahôd Slimáky vyhrýzajú okrúhle diery do plodov v noci a počas dňa sa skrývajú. Ich stav môžete redukovať manuálnym zberom, pascami na slimáky, prípadne rôznymi prípravkami proti slimákom. Vyvýšené záhony vybavené plechovými obrubami vás zbavia slimákov úplne. Aj vtáky majú rady sladké plody jahôd. Proti nim sú najúčinnejšie siete natiahnuté nad plodmi.  Pri chorobách jahôd okamžite odstráňte napadnuté časti rastliny, aby sa choroba nešírila ďalej. Dodržiavajte rotáciu rastlín v záhrade a jahody saďte vždy na iné miesto, aby ste predchádzali infekcii.

Využitie v kuchyni Jahody sú skvelým zdrojom vitamínu C a mnohých ďalších prospešných látok pre vaše telo. Ich chuť sa dobre snúbi s mätou, syrom, smotanou, mandľami či čokoládou. To je však len zlomok z možných spôsobov využitia. Výborne sa hodia do koláčov, džemov, omáčok, smoothies, šalátov alebo len tak samotné. Jahody môžete uchovávať zmrazením, zaváraním, prípadne sušením a počas zimy si tak pripomínať túto nezameniteľnú chuť leta.

Páčil sa Vám článok?