Sadenie zeleniny

19. novembra 2019
Sadenie zeleniny
zdroj: gettyimages.com

Zelenina je pre človeka bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a iných telu prospešných látok. Zároveň je chutná a v kuchyni to s ňou hýri farbami aj najrôznejšími chuťami. Obchody sú jej síce plné, no zelenine vypestovanej vo vlastnej záhrade sa nevyrovná nič. Preto by sme mali ovládať základy jej pestovania, poznať kedy začať výsev, ako často hnojiť a polievať, no najmä to, ktoré druhy môžu byť vedľa seba a ktoré sa takpovediac “neznášajú”.

Aby zeleninová záhradka prosperovala

Hlavné zásady výsevu

  • pestovať vedľa seba  druhy rastlín z rôznych botanických čeľadí
  • snažiť sa v záhrade o čo najväčšiu biodiverzitu, t.j. pestovanie čo najväčšieho počtu druhov a odrôd, a tým prirodzene zvyšovať prítomnosť prirodzených nepriateľov (predátory, parazitoidy) škodcov
  • pestovať v blízkosti vysadených rastlín zeleniny koreninové a aromatické rastliny, ktoré produkujú silice, a tým majú priaznivý vplyv na zníženie výskytu niektorých škodcov
  • zvyšovať prirodzenú odolnosť rastlín optimálnou výživou a hnojením
  • dodržiavať správny osevný postup (striedanie plodín)
  • správna príprava a obrábanie pôdy
  • pestovanie odolných odrôd
  • správny výber stanovišťa pre jednotlivé druhy plodín
  • správna organizácia porastu (pestovateľský spon)
  • správny termín sejby a výsadby
  • správny termín a spôsob zberu úrody
  • Monokultúrne pestovanie je opakované pestovanie tej istej plodiny na jednom stanovišti  vedie k premnoženiu určitých burín a k únave pôdy. Stretávame sa s ním napr. pri každoročnom rýchlení papriky zeleninovej na pôde v skleníkoch, prípadne vo fóliovníkoch. Ďalším dôsledkom monokultúrneho pestovania je tzv. deklinačný efekt, ktorý sa prejavuje každoročným znižovaním dosiahnutej úrody pestovanej plodiny.

Únava pôdy

  • nedostatok prístupných živín (každá skupina plodín má inú hĺbku zakoreňovania, a tým aj čerpania živín, a to buď z povrchových vrstiev alebo z hlbších vrstiev pôdy; rovnako rozdielna je aj náročnosť rôznych rastlinných druhov na jednotlivé živiny)
  • premnoženie a nahromadenie škodlivých látok v pôde
  • rozmnoženie určitých druhov mikroorganizmov, čím dochádza k narušeniu biologickej rovnováhy v pôde
  • vylučovaním toxických výlučkov rastlinami a toxických medziproduktov organizmov, ktoré rozkladajú hmotu pozberových zvyškov.
    Aby sme predchádzali únave pôdy, je potrebné zeleninu pestovať v určitom poradí, t.j. dodržiavať osevný postup.
    Osevný postup je pestovanie zelenín v odôvodnenom poradí na určitom pozemku počas vymedzeného časového obdobia. Ak sa jedná o poradie pestovania vybraných druhov zeleniny počas jedného roka, hovoríme o osevnom slede.

Význam osevných postupov

  • udržiavať, resp. zlepšovať úrodnosť pôdy
  • poskytnúť rastlinám čo najlepšie podmienky
  • dosiahnuť rovnomerného využívania živín v pôde

Zaradenie zeleniny do osevného postupu

  • zhodnotiť mikroklimatické podmienky danej oblasti a stanovišťa
  • striedať druhy náročné a menej náročné na vlahu a živiny
  • zeleniny striedať s plodinami, ktoré majú schopnosť regenerovať pôdu (napr. ďatelina, hrach, fazuľa)
  • dbať o regeneráciu pôdnej úrodnosti chemickou a biologickou cestou
  • zaraďovať jednotlivé druhy s ohľadom na dostatok času k potrebnému spracovaniu a príprave pôdy
  • striedať širokolisté plodiny, ktoré majú dobrý vplyv na odburinenie pôdy, s úzkolistými
  • zaraďovať striedavo hlboko koreniace plodiny s plytko koreniacimi
  • zaraďovať plodiny podľa ich nárokov na organické hnojenie a podľa ich reakcie na maštaľný hnojZelenina sa na Slovensku pestuje v kukuričnej, repárskej aj zemiakárskej výrobnej oblasti, pričom sú prednostne na základe požiadaviek jednotlivých druhov zelenín zaraďované
  • v kukuričnej oblasti: skoré hlúboviny, plodová zelenina, šalát
  • v repárskej oblasti: hlúboviny, cibuľová a koreňová zelenina; je možné pestovať aj plodovú zeleninu, avšak je potrebný výber vhodných odrôd a používanie mulčovacích a nakrývacích materiálov
  • v zemiakárskej oblasti: polo neskoré odrody hlúbovín, špenát, šalát, reďkev, červená repa šalátová, kaleráb.
  • V osevných postupoch sú spravidla dvojčlenné a štvorčlenné sledy plodín, tzv. články osevného postupu. Začínajú plodinou, ktorá zlepšuje pôdu a končia plodinou, ktorá aj na pôde menej zásobenej živinami dáva dobrú úrodu. Základom osevného postupu  je tzv. nosná plodina, zelenina I. trate. Je dobrou predplodinou a na ňu nadväzujú zeleniny II. a III. trate. Rozlišujeme poľné osevné postupy a sledy a osevné sledy v zakrytých priestoroch (pareniská, fóliovníky, skleníky). Podľa výmery môžu zeleniny výnimočne tvoriť celý hon
  • jednoduchý (homogénny) – vysiaty alebo vysadený jedným druhom
  • zložený – vysiaty alebo vysadený viacerými druhmi z danej skupiny (t. j. plodiny I. trate)
  • zhustený – v ňom sa pestuje počas roka viac plodín, napr. skorý šalát, uhorky alebo  karfiol, šalát a pod

Zeleniny sa zaraďujú do osevných postupov podľa nárokov na hnojenie, šírenie a prenášanie chorôb a škodcov, podľa vzájomnej znášanlivosti druhov, hĺbky zakorenenia, nárokov na vlahu a pod. Podľa nárokov na živiny a reakcie na hnojenie maštaľným hnojom delíme zeleninu v tradičnom systéme pestovania do týchto skupín.

  • I. trať – zaraďujeme sem plodiny, ktoré vyžadujú priame hnojenie maštaľným hnojom. Plnú dávku maštaľného hnoja alebo iného organického hnojiva aplikujeme na jeseň spolu s minerálnymi hnojivami
  • II. trať – plodiny hnojíme len minerálnymi hnojivami
  • III. trať  –  robíme len doplňujúce minerálne hnojenie

Zeleninové spoločenstvá

Hlúboviny
kapusta hlávková, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý, karfiol, brokolica, kaleráb

  • sú najnáročnejšie na hnojenie a v 1. roku po hnojení sa prihnojujú už len organickými hnojivami.
  • vhodnými predplodinami sú skoré zemiaky, strukoviny
  • nemali by sa pestovať po sebe, pretože sú napádané tými istými škodcami a chorobami
  • výnimočne je možné zaradiť hlúboviny  po sebe do zhustených honov, t.j. v rámci osevného sledu (napr. karfiol po skorom kalerábe alebo opačne, ak sa na pozemku nevyskytla nádorovitosť koreňov)

Plodová zelenina
rajčiak, paprika, baklažán, uhorky, tekvice, melón cukrový, dyňa červená

  • zaraďuje sa v 1. roku po organickom hnojení
  • vhodné predplodiny sú hlúboviny, zemiaky
  • rajčiaky nie je vhodné zaraďovať po zemiakoch, z dôvodu šírenia plesne zemiakovej
  • plodová zelenina necháva pôdu v dobrom stave a tieto druhy sú vhodnými predplodinami pre cibuľovú a koreňovú zeleninu

Koreňová zelenina
mrkva, petržlen, paštrnák, zeler buľvový,  reďkev, reďkovka, čierny koreň, červená repa šalátová

  • neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďujú do 2. trate
  • zeler sa zaraďuje do 1. trate
  • vhodnými predplodinami sú hlúboviny, plodová zelenina a zemiak
  • zanechávajú pôdu v dobrom stave

Cibuľová zelenina
cibuľa kuchynská, cesnak kuchynský, pažítka, cibuľa zimná, cibuľa šalotka

  • zaraďuje sa v osevných postupoch v 2. roku po hnojení organickými hnojivami
  • výnimkou je pór, ktorý dobre reaguje na priame hnojenie maštaľným hnojom
  • dobre sa jej darí na ľahších pôdach
  • vhodnými predplodinami sú hlúboviny, plodová zelenina a zemiaky
  • pôdu zaburiňujú a zhoršujú jej fyzikálny stav

Listová zelenina
šalát hlávkový, šalát ľadový, špenát, čakanka listová, kapusta pekinská, kapusta čínska a ďalšie

  • zaraďuje sa do 2. až 3. roku po organickom hnojení, hoci znáša aj priame hnojenie organickými hnojivami
  • na predplodiny listová zelenina nie je náročná
  • vzhľadom na ich krátke vegetačné obdobie sa zaraďujú ako predplodiny, medziplodiny alebo ako následné plodiny

Struková zelenina
hrach záhradný, fazuľa záhradná, bôb záhradný

  • zaraďuje sa do 3. až 4. roku po hnojení organickými hnojivami
  • na predplodiny nie je náročná
  • v osevných postupoch nasleduje po koreňovej alebo cibuľovej zelenine
  • sú to vhodné predplodiny pre väčšinu zelenín, pretože zlepšujú fyzikálny stav pôdy a obohacujú ju o dusíkaté látky

Trváca zelenina
špargľa, rebarbora, chren

  • nezaraďuje sa do osevných postupov

Ak nevieme zabezpečiť potrebné striedanie plodín a súčasne dodržať potrebný časový interval medzi plodinami v osevom postupe, predpokladaný pokles úrod môžeme obmedziť vyššími dávkami organických hnojív, zeleným hnojením a dôkladným odstraňovaním rastlinných zvyškov po zbere.

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?