Skalka v záhrade môže byť v meste aj na vidieku

7. októbra 2019
Farebná skalka v záhrade

Skalka by mala byť pôsobivá už pred tým, než sú do nej vysadené jednotlivé rastliny, pričom kamene by mali tvoriť asi polovicu celej jej plochy. Nikdy nesmie byť skalka násilne vklinená do okolitého prostredia, musí byť prirodzene pôsobiaca, plynule zvlnená a čo je podstatné, mala by sa skladať z jedného druhu kameňa rôznych veľkostí (od veľkých s priemerom do 1 m až po drobnú kamennú drť). Atraktivitu každej skalky zvýšia rastliny, hlavne skalničky. Obvykle sa v skalkách pestujú rastlinné druhy, ktoré pochádzajú z rôznych oblastí sveta. Ich spoločným menovateľom je to, že pôvodne rastú vo vysokohorských a horských polohách, medzi skalami a v kamennej suti. Zvyčajne sú trvácne, nižšieho a vankúšovitého vzrastu s ambíciou rozrastať sa do svojho okolia. V skalkách a hlavne v ich okolí je možné pestovať aj iné rastliny, než len skalničky (papraďorasty, cibuľoviny, rôzne druhy trvaliek, dreviny, okrasné trávy).

Nebojte sa prostredia, skalka vynikne všade

Ideálne na založenie skaliek sú okrem predzáhradiek rovnako väčšie aj menšie záhrady. Vhodnejšie na vybudovanie skaliek sú svahy, východne alebo severne orientované. Menej vhodný je svah so sklonom k západu alebo k juhu, pretože tu sú skalničky príliš vystavené priamym slnečným lúčom a rýchlo vysychajú. Najmenej vhodná je rovina, aj keď tú je možné na vybudovanie skalky umelo prispôsobiť navážkou kvalitnej a už vopred na pestovanie skalničiek namiešanej zeminy, prípadne modeláciou terénu (použitie zeminy z vyhĺbeného jazierka a pod.). Keďže skalničky majú rady svetlo, prúdiaci vzduch a dostatočnú vlhkosť pôdy, miesto pre skalku by malo byť voľné a nezatienené, napr. vyššou budovou či mohutným stromom. Pre pestovanie skalničiek sú teda potrebné slnečné polohy, aj keď krátkodobé zatienenie skalničkám obvykle nevadí. Skalku nie je dobré zakladať pod stromami, predovšetkým pod opadavými listnáčmi. V mieste budúcej skalky nesmie byť ani vlhká pôda, ideálna je pôda vápenatá a dobre priepustná. Veľmi dôležité je pozadie skalky. Mali by ho tvoriť vyššie ihličnany predovšetkým borievky, smreky, borovice a cyprušteky. Tieto budú skalku zatraktívňovať aj počas zimy. Efektnejší výsledok prinesie výber kultivarov s tmavozelenými listami, nie panašovanými (príliš by odpútavali pozornosť od skalky). Pred kúpou konkrétneho druhu a kultivaru ihličnanu je potrebné zohľadniť aj to, do akej výšky a šírky narastie po približne 20 rokoch. Skalky by mali mať vždy nepravidelné tvary, ide totiž o imitáciu horského terénu.

Skalky je najlepšie budovať za slnečného a suchého počasia, napr. začiatkom jesene. Najskôr je potrebné na vyznačenom mieste odstrániť všetku burinu (najmä pýr a širokolisté druhy), vykopať jamu do hĺbky 40 cm a vykopanú zeminu odložiť bokom. Na jej miesto bude následne potrebné nasypať 20 cm vrstvu hrubšieho štrku, ktorý bude pôsobiť ako drenáž (zabráni odhnívaniu koreňov citlivejších skalničiek). Je to dôležité najmä vtedy, ak je pôda v mieste budúcej skalky ílovitá. Ak je pôda hlinitopiesočnatá alebo kamenistá netreba túto vrstvu vytvárať. Na takto pripravenú vrstvu by mala prísť vrstva kvalitného pestovateľského substrátu (zemina zmiešaná s drobnými kamienkami v pomere 3:1, ideálne, ak je do nej pridaná ešte aj rašelina, piesok a listovka). Vzhľadom na to, že väčšina skalničiek obľubuje vápenatú pôdu, bude prínosnejšie pridať aj rozdrvenú starú omietku. Len niekoľko druhov skalničiek vápnik v pôde neznáša (papraďorasty). Potom treba už len porozmiestňovať pripravené kamene, netreba pritom zabúdať na to, že by malo ísť o jeden druh a ideálne je ak ide o kameň z najbližšieho kameňolomu. Použiť možno žuly, ruly najvhodnejšie sú zvetrávajúce vápence, travertíny, dolomity alebo bridlice. Jednotlivé kamene treba postaviť plochou stranou dolu a kvôli stabilite je lepšie zapustiť ich mierne do substrátu, prípadne podložiť menšími kameňmi. Nesmú však nikdy stáť kolmo, podľa tohto možno identifikovať zle založenú skalku. Bridlice je možné ukladať horizontálne aj vertikálne. Nikdy by sa nemali na stavbu skaliek používať ostré lomové kamene ale len tie, ktoré sú pekne opracované poveternostnými vplyvmi, prípadne porastené machmi a lišajníkmi. Pri ukladaní treba striedať veľké, malé a stredné kamene, najlepšie sa dá skalka vytvoriť s prevahou väčších kameňov. Len menšie kamene v skalke nepôsobia pekne a prirodzene, takéto riešenie je však veľmi časté. Pri stavbe skaliek sa vždy ako prvé majú ukladať väčšie kamene. Obvykle je lepšie zakladať skalku na jeseň s tým, že do jari pôda nasypaná medzi kameňmi zľahne a takisto mierne klesnú aj samotné kamene. Hneď na jar (marec, apríl) po odstránení uvedených nedostatkov možno začať skalku vysádzať. Ešte pred výsadbou prvých skalničiek je dobré vysadiť do skalky dreviny (pomaly rastúce a zákrpkové druhy listnáčov a ihličnanov). Po vysadení
a zálievke je najdôležitejšie vysypať okolie rastlín drobnou kamennou suťou. Tá zadrží vlahu, zabráni rastu burín a skalničky zostanú v peknom kompaktnom tvare.

zdroj: gettyimages.com

Pri výbere samotných skalničiek je potrebné zohľadniť predovšetkým ich pestovateľské požiadavky, najmä nároky na svetlo a pôdnu vlhkosť. Nie je dobré nechať sa zlákať atraktívnym vzhľadom skalničky či peknými kvetmi. Na slnečné miesta v skalke sú vhodné rôzne druhy rozchodníkov (Sedum), lomikameňov (Saxifraga), acéna (Acaena microphylla), arábka (Arabis caucasica), piesočnica (Arenaria grandiflora), astra alpínska (Aster alpinus), tarička (Aubrieta deltoidea), tarica (Alyssum saxatille), zvončeky (Campanula), klinčeky (Dianthus), rožec (Cerastium tomentosum), dryádka (Dryas octopetala), devätorník (Helianthemum), ľubovník (Hypericum), plesnivec (Leontopodium alpinum), poniklec (Pulsatilla), levízia (Lewisia), pupalka (Oenothera missouriensis), flox (Phlox subulata), mydlica (Saponaria ocymoides), silenka (Silene acaulis), trávnička (Armeria maritima), materina dúška (Thymus serphyllum), veronica (Veronica spicata) a mnohé ďalšie. Do polotieňa a do vlhkejšej pôdy je lepšie vysadiť zbehovec (Ajuga reptans), pochybok (Androsace carnea), orlíčky (Aquilegia), horec (Gentiana verna), čemericu (Helleborus), heucheru (Heuchera brizoides), veternice (Anemone), funkie (Hosta), vrbiny (Lysimachia nummularia), prvosienky (Primula), čiernohlávok (Prunella grandiflora), pľúcnik (Pulmonaria officinalis), soldanelku (Soldanella alpina) alebo valdštajnku (Waldsteinia ternata). Pri výsadbe skalky netreba zabúdať ani na vybrané zakrpatené ihličnaté dreviny (Pinus mugo, Picea abies „Nidiformis“, Abies balsamea „Nana“ a iné), na listnáče (Daphne mezereum, Euonymus fortunei, Cotoneaster dammeri, Genista lydia, Salix reticulata, Salix myrtilloides, Berberis candidula). Skladbu rastlín v skalke môžu dopĺňať aj niektoré kvitnúce cibuľoviny a hľuznaté rastliny (cesnaky, šafrány, cyklámeny, korunky, hyacinty, snežienky, narcisy, scily, puškínie, botanické tulipány, tavolíny, árony), okrasné trávy (najmä ostrice a kostravy). V polotieni môžu skalku zatraktívniť aj rôzne druhy papraďorastov a orchideí (Pleione formosana). Dôležité je, aby skalka pôsobila vždy prirodzene a imitovala horské prostredie.

V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:

Páčil sa Vám článok?